Page 8 - Podkrivánske stráne...
P. 8
Spoveď jubilanta
(pri 75. výročí narodenia autora)
Vzácne sú úvahy o radosti,
z ktorej i bolesti kvet prepuká
a presiaknuté slzou ľútosti,
ako keď kvapka kvapká do sucha.
Úvahy stále, o múdrosti,
ťa ženú zostriť pohľad k dobru,
činy hnané silou mladosti,
v duchovnú silu bodrú.
Nálety i vzlety snov a túžob,
zvraty snáh i návraty vrelé.
šťastné chvile, či momenty súžob?
Odpovedá iný o mne v pere.
Teda otázka znie o tvojej ceste,
v spomienke, aká bola?
Kvet ružový, svet, okvetie,
bolesť, tŕň, plody z poľa?
Aj brázda sala kropaje,
to, z potu umu si spieval.
On bol vždy s tebou, bol aj je,
od detstva kvety rozsieval.
On, boží dych ťa ovieval,
keď detské krôčky lámavé,
v skvúci obraz nádeje zlieval
a tvoj hlas pel, ako Áve.
Oslavné piesne, jasavé,
zneli ti v celom žití,
v náručí matky ku sláve,
v zraku otca sen skrytý.
7
