Page 9 - Podkrivánske stráne...
P. 9
Vnímali ťa, ako dar boží
a rozdávali dar lásky,
od nich tón vošiel ti do žíl,
rodičia, vďaka za hlásky,
za prvé slovo „mamička“,
keď detská hlávka zdvihnutá,
prisala bozky na líčka
a viazal, viazal si putá...
do spleti v tvojom okutí,
do vencov lásky zviazané,
manželka, vnúčatá, deti,
pod klenbou nebies, tu, v Chráme.
Pod klenbou božou, krásy jas
si hľadal v hĺbke kútku duší
a rozdával jej krásy hlas,
čo piesňou, veršom, zlobu hluší.
A maznal si sa s melódiou,
ako, keď hladká milý milú,
alebo viala svetskou paródiou,
ako, keď víchor oprie silu.
Aj hojdala sa pri hre detí,
objala zvukom klavíra,
pri stone s otázkou „ako je ti”,
potechou srdce ovila.
A žila, žila s tebou, ľalia,
jej vôňa tónmi ti zvonila,
pri vrúcnom hlase „Áve Mária”,
či na pópdiach sa vlnila.
Celé žitie ti naplnila,
ale, aj, nielen ona,
pieseň, to je tvoja víla,
je v sade tvojom, ruža vonná.
8
