Page 12 - Podkrivánske stráne...

Važecké intermezzo

Tak rád som chodieval tými ulicami,
kde každý kamienok sa mi prihováral.
I tie zhovorčivé ženy pod oknami
sa vždy usmievali a tak som sa táral,
akoby som hľadal vždy nové bohatstvá,
ktoré ten ľud vlastní, čo žil svoj život tu,
chudobný a krásny, čo žije svoj život,
bohatý a šťastný.

Tak rád som blúdieval po ich rodnom kraji,
kde každý kamienok som znova poznával:
či už tam pod Hrádkom, alebo na Háji,
v kraji podkrivánskom vždy nové sny mával.

Prešiel som Turecké, Kraučie i Zavyšné,
Prašivý vŕšok, i Opálené zvyšné,
Jedliny, Sukovské, Vrchčierne i Zalom,
Predlazy, Lazíky, akoby som Hálom
bol vyslaný skúmať, čo ešte objaviť
a v tom svete nádher do srdca zataviť.

Podpoľany, Huncajf, Gašperové mláky,
Tangovisko, Jašperk, kde spievajú vtáky.
A zasa odhora Poddubárne staré,
Vrchmlyničné lúky, nad nimi Ramžovú,
od Solísk do Hlinísk, tam cez Kabačovú
a takto na Kopy, kde zas nové tváre
som stretával stále,
v prírodných zázrakoch, idúc touto krásou
až do Rakytovca,
Ústredkom, Šinglovou, kde nejedna ovca
stratená zostala v hladovelých vlkoch.
Takto som putoval, hľadal vždy to isté,
čistotu prírody i svedomie čisté,
v tom ich rodnom kraji, ako Adam v raji,

11