Page 323 - Kronika

Danka Kraicová spomína
to nakydaný hnoj z maštalí, ktorý bol mäkký, tak si moc neublížila.
Široká sukňa sa jej zdvihla a mama sa posadila doprostred hnoja. Na
vrchu šiat nebolo nič vidieť, ale pod sukňou to bolo horšie. Otcovi sa
na šťastie tiež nič nestalo. Prišli domov, prezliekli sa a otec už dával
v zákrutách pozor. Tak sa s malým oneskorením šťastne dostali do
Varína. Všetci sa na tejto príhode ešte dlho dobre bavili. Našich
rodičov nič nikdy neodradilo, aby sa dostali do Varína, kde sa vždy
stretávala celá Blahovská rodina.

Útek

Druhá príhoda, na ktorú si spomínam, sa spája tiež s našou mi-
lou Krachelkou a bicyklom.
Môj otec chodieval každú sobotu do Varína navštíviť starú
mamu. My deti sme tam tiež veľmi radi chodili. Otec nás brával na
Krachelke a to tak, že si nás postavil pred seba. Keďže motorka bola
malá a my sme boli v tom čase traja, vždy nás brával na striedačku.
Raz, keď bol na rade Jožko, Vladko si postavil hlavu, že on chce ísť
tiež. Ale môj otec bol spravodlivý a tak šiel Jožko. „Čudujem sa, že
nás mamička púšťala do takej pochybnej cestovačky, ale asi dôve-
rovala svojmu Vilmošovi."
Keď boli už za Teplickou bránou, ktorá vtedy bola za kaštieľom,
– milý Vladko vtedy šesť ročný, sa rozbehol pešo za nimi. Mama bola
doma.
Po krátkom čase si spomenula na Vladka, ale toho nebolo. Celá
vydesená behala po Tepličke a spytovala sa ľudí, či Vladka nevideli.
Jedna babka jej povedala, vraj bežal za pánom učiteľom. No to bolo
strachu. Mama zobrala svoj bicykel, na ktorom bolo detské sedadiel-
ko, mňa, vtedy som mala štyri roky, posadila pred seba a uháňala
cela vydesená do Varína. Vladka po ceste nikde nebolo.
Asi po pol hodine prišla do Varína ku starej mame a čuduj sa
svete, Vladko s Jožkom a oteckom sedeli za dlhým stolom v kuchyni
a jedli zemiaky s kýškou.
Tak sa stalo v jednu sobotu, že sme sa vďaka Vladkovi všetci
stretli vo Varíne u starej mamy.

- 323 -