Page 328 - Kronika

Jano Blaha spomína
Jano Blaha. Narodil som sa 24. 11. 1953 ako
prvý syn Lola Blahu a Eleny Blahovej rod.
Junasovej. 25. októbra 1975 som sa oženil
s Majkou Brončekovou (v októbri t.r. vraj dosta-
nem medailu za statočnosť a Majka za odvahu
– alebo to má byť naopak? Uvidíme... ). Spolu
máme dve deti – Helenka sa narodila 6. 5. 1976,
a Janka 17. 6. 1977. Janka sa 10. 6. 2006 vydala
za Martina Šandallu a 4. 6. 2008 sa im narodil najmladší člen rodiny
– syn Adamko. Od ukončenia školy pracujem ako programátor.

Na vysvetlenie. Vo „svojich“ príhodách som použil rozprávanie
v prvej osobe. Zdalo sa mi to tak vierohodnejšie a „čtivejšie“. Otec by
to napísal určite lepšie. No buhužiaľ. Priama reč, sem-tam pužitá to
podľa mňa trošku oživí. Príhody, tak ako sú napísané, si pamätám
z rozprávania otca. Ľudská pamäť je taká, aká je. Nie dokonalá.
A moja už vôbec nie. Ale podstata by mala snáď sedieť. Dalo by sa
toho napísať určite viac. Nie som však ani spisovateľ a ani grafoman.
„Redakčnej rade“ prajem veľa zdaru v záslužnom diele.

Ako som opatroval synovcov

Keď som bol už trochu starší a Mariška nemala koho nechať pri
deťoch, tak som ich „opatroval“ ja. Našli toho pravého. Ale Miňo, Vla-
do aj Rudo sa na to vždy tešili. Keď im Mariška nechala cukríky, vždy
čakali na mňa, aby som ich spravodlivo podelil. Ja som sa tiež tešil
a vedel som prečo. Dal som všetky na jednu kôpku a začal deliť.
„Jeden tebe, jeden mne, jeden tebe jeden mne. “ a tak dokola
pokiaľ na kôpke neostalo nič. To „tebe“ platilo vždy pre jedného
z nich a „mne“ len pre mňa. Keď sme sa takto spravodlivo podelili,
všetci traja sa vždy veľmi čudovali, prečo tá moja kôpka je najväčšia
a ich tri také malé. Žeby už na to prišli?
Keď sa blížili Mariškine narodeniny tak som synovcov vopred na
ne pripravil. Aby spravili mame veľkú radosť, naučil som ich krásnu
básničku. Mali ju v deň narodenín povedať mame pri gratulácii.

- 328 -