Page 43 - Kronika
P. 43

Zo zápiskov Bohdana Blahu
                  Tajní  mi  povedali,  aby  som  sa  neopovážil  behom  dvoch  me-
               siacov okolo tohto cintorína ani ukázať. Keby zistili, že idem čo len
               okolo, alebo nedajbože o tom niekomu hovorím, tak si podpisujem
               ortieľ smrti. Skutočne, možno tri mesiace som sa  tam ani  len ne-
               ukázal. Neskôr som predsa išiel do cintorína, odkráčal som kroky,
               ale miesto kde mal byť hrob, bolo zrovnané so zemou a zarastené
               trávou.” – toľko páter Stašo. Pri našich rozhovoroch som videl, že je
               psychicky na dne a že má stále obavy o svoj život.

               Generál Hóffle


                  Na Národnom súde bol v tom čase súdený aj nemecký generál
               Hóf f l e – bol to veliteľ Wermachtu, ktorého jednotky potlačili Sloven-
               ské národné povstanie. Nemci ho museli vydať Československému
               štátu, lebo na tomto území boli ich zločiny vykonané. Národný súd
               v Bratislave ho odsúdil na trest smrti a bol obesený. Tento Hóffle bol
               z východného Pruska, evanjelik Aušburského vyznania a on pri tom-
               to súde konvertoval na katolícku vieru a náuku o tejto viere mu dával
               práve páter Stašo. Po odsúdení na trest smrti sa spovedal už ako
               katolík pátrovi Stašovi. Pri spovedi odkiaľsi vytiahol malý zlatý ag-
               nuštek, dal ho potajomky pátrovi a prosil ho, aby, ak sa mu to v bu-
               dúcnosti bude dať, dal tento agnuštek jeho žene ako spomienku.
                  Po  skončení  spovede,  keď  vyšiel  Stašo  z  cely  von,  hneď  ho
               zobrali a žiadali ho, aby povedal všetko, čo mu pri spovedi H ó f f l e
               povedal. Stašo samozrejme povedal, že to od neho, ako katolíckeho
               kňaza nemôžu žiadať, lebo to je spovedné tajomstvo. To žiadne ta-
               jomstvo nie je – povedali mu – my to máme všetko natočené. A hneď
               žiadali od neho aby povedal, čo mu Hóf f l e vtisol do ruky. „Nechcel
               som to prezradiť“ – hovoril Stašo – „tak ma vyzliekli donaha a tak
               strašne ma zmlátili, že som bol úplne fyzicky na dne.”
                  Až po  poprave ďalších prominentov  – Kubalu, Tuku  a ďalších
               prepustili Stašu do Belušských Slatín.
                  Vtedy  bol  tajomníkom  Národného  výboru  jeden  cigán  (Róm)
               – volal sa Bulej, človek veľmi oddaný zriadeniu. Ďalšími členmi boli
               Šupica a Mišo Synák, v ktorých povahe bolo kdekomu škodiť.

                                          - 43 -
   38   39   40   41   42   43   44   45   46   47   48