Page 41 - Kronika
P. 41

Zo zápiskov Bohdana Blahu
               V republike nesmú byť dvaja prezidenti – jeden musí byť obesený, ale
               to nebudem ja. Žiadam vás, aby ste sa podľa toho riadili.” Daxner vraj
               oponoval, že čo ak sa nenájdu pádne dôvody na obesenie. Beneš ho
               tvrdo zahriakol a povedal mu, že je jeho vec, aby sa dôvody našli.

               Prezidentov spovedník


                  Okľukou sa vraciame k pátrovi Stašovi. Na Národnom súde bol
               pridelený ako osobný spovedník Dr. Tisu a katolícky kňaz – salezián,
               ktorý sa staral aj o ostatných súdených prominentov ako boli Tuka,
               Mach, Kubala a iní predstavitelia Slovenského štátu. Medzi súdený-
               mi bol aj generál Hóffle.
                  Po  skončení  súdov,  poprave  prezidenta  a  niekoľkých  ďalších
               sa dostal páter Stašo do Belušských Slatín ešte s jedným jezuitom
               – niekoľko  násobným  doktorom  –  bývalým  predstaveným  jezuitov
               v Ružomberku. Obaja sa tam dostali po likvidácii rádov v roku 1953.
               Zo všetkého mali strach, boli neustále sledovaní a prenasledovaní
               a zažili mnoho utrpenia. Zvlášť  Stašo sa chcel dostať niekde von
               – do pastorácie. Náhodou bol v Belušských Slatinách pán farár Bitter
               z Terchovej, toho páter poprosil o pomoc. Pánko sa postaral, aby sa
               páter dostal za kaplána do Terchovej. Stašo  prišiel  do Terchovej,
               býval na fare. Vedľa fary, smerom na horný koniec dediny, má posta-
               vený poschodový dom Križo, ktorý mal za manželku staršiu sestru
               pátra. Obedovával u nás na notariáte, raňajky a večere mu nosila
               jeho sestra.
                  Páter Stašo si ma veľmi obľúbil, žiadalo sa mu aj vyrozprávať.
               Neustále sa bál odpočúvania. Azda aj tušil, že už nemusí byť dlho na
               svete a potreboval niekomu dôveryhodnému odovzdať svoje poznat-
               ky a skúsenosti. Chodili sme spolu na niekoľko hodinové prechádzky
               do Vrátnej a až tam mi rozprával veci, o ktorých musel podpísať pre-
               hlásenie pod hrozbou smrti, že ich nebude hovoriť nikomu. Zrejme
               ale asi chcel, aby sa cezo mňa zachovali. Hovoril, že on je už azda
               jediný človek, ktorý o určitých veciach vie z prvej ruky, lebo aktívnych
               účastníkov Národného súdu postupne likvidovali. Rozprával mi, ako
               prezidenta Tisu v žalári bili, aj o jeho posledných chvíľach života.

                                          - 41 -
   36   37   38   39   40   41   42   43   44   45   46