Page 38 - Kronika
P. 38

Zo zápiskov Bohdana Blahu
                 dať, že išlo o prežitie cirkvi na našom území. Ľahko je dnes povedať,
                 že sa bolo treba vzoprieť – mŕtvy hrdina nie je žiadny hrdina a bez
                 kňazov by cirkev veľmi skoro skolabovala.
                    Bolo naozaj treba konať tak, aby cirkev prežila.
                    V takejto atmosfére prevzal teda pánko Žilinský dekanát. Doká-
                 zal vybojovať peniaze na opravu a údržbu cirkevných stavieb. Veď
                 do  Farského  kostola  tieklo,  Sirotársky  kostol  a  kostol  Sv.  Štefana
                 boli v dezolátnom stave – toto všetko sa opravilo, urobila sa nová
                 medená strecha na Farskom kostole, vnútorné maľovky, elektrické
                 osvetlenie, postavila sa nová budova fary.
                    Na Mariánskom námestí je socha Imakuláty. Tesne pred pánko-
                 vým príchodom do Žiliny už bolo rozhodnuté premiestniť túto sochu
                 ku kostolu s tým, že takýto cirkevný symbol nemá na hlavnom Žilin-
                 skom námestí čo robiť. Keď prišiel do Žiliny, už sa začali práce na
                 jej odstránenie. Jeho zásluhou socha ostala na pôvodnom mieste
                 a dokonca bola renovovaná.
                    Vo Farskom kostole bola maľovka v dezolátnom stave, opadá-
                 vali celé kusy vakovky. Zo zbierok veriacich, tak ako je to dnes dosť
                 bežné, by sa táto vnútorná oprava neuskutočnila, nakoniec – aj na
                 to bolo treba vybaviť povolenie kompetentných štátnych orgánov. Po
                 dlhých, až diplomatických vyjednávačkách s cirkevnými tajomníkmi
                 a zástupcami štátnych orgánov podarilo sa ich pánkovi presvedčiť
                 že je to záchrana kultúrnej pamiatky a peniaze sa v rozpočte na to
                 objavili. Pravda, museli sa urobiť aj dajaké ústupky, maliar teda za-
                 komponoval okrem cirkevných obrazov aj robotníka – hutníka a roľ-
                 níka. Nakoniec, veď to boli ľudia upierajúci svoj zrak k bohu. Dielo
                 sa podarilo, financovanie bolo zo štátnych peňazí, vnútrajšok kostola
                 bol zrenovovaný.
                    Našli  sa  však  ľudia  –  tzv.  predstavitelia  „božieho  ľudu“,  ktorí
                 niektoré realistické obrazy kritizovali a neskôr sa celý kostol znovu
                 premaľoval.
                    Kostol  Sv. Štefana stavebne upadal tak, že za niekoľko rokov by
                 sa už ani nebol dal zrenovovať. Pánko presadzoval jeho historickú
                 hodnotu a podarilo sa mu od štátu vymámiť peniaze na jeho rekon-
                 štrukciu a bola na ňom urobená aj originálna šindľová strecha.)

                                             - 38 -
   33   34   35   36   37   38   39   40   41   42   43