Page 50 - Kronika
P. 50

Zo zápiskov kanonika Štefana Bittera
                 určenia. Starý Lacko mal jediný autobus v doline, tým sme sa do-
                 viezli ku Krasňanom a prechádzkovo sme vyšli do Kúra. Pod bývalou
                 bankárskou chatou na terajšej lúčke stál senník. V ňom sme prespali
                 na sene a ráno občerstvení studenou kúrskou vodou sme čakali na
                 ostatných. Medzi prvými dobehla mládež – Tivadarovi bratia. O niečo
                 neskôr prišiel Martin s Mariškou, Hanka s Gábrišom a starí Blahovci.
                 Pod čerešňami sa urobilo ohnisko, na ktorom sa opekala slaninka,
                 v pahrebe sa piekli zemiačky a v lopúchoch, alebo na prútoch ryby,
                 ktoré nalovil Tivadar. Hrali sme karty, trošku sa popilo a pospievalo.
                 Bolo nám výborne!
                    Neviem, či si to niekto ešte z rodiny pamätá, ale tento deň bol
                 vlastne  základom  blahovských  rodinných  stretnutí.  Prvé  stretnutia
                 boli ešte pred vojnou a opakovali sa i po nej....


                 Kúr – náš druhý domov

                    Či sme bývali v Terchovej, alebo v Žiline, naším druhým domo-
                 vom bol Kúr. Bola poriadna zima, snehu po pás a my sme sa ním
                 brodili.  Mladým  –  Mirovi,  Magde,  Alovi,  Marike  a  Jankovi  Sirotovi
                 – to bola zábava. Predbehli nás a do cesty nám stavali snehuliakov.
                 Viola palicou písala do snehu „Už nevládzem“. Od hôr začal fúkať
                 silný severák. My, statnejší sme sa držali na nohách a čo slabší sa
                 bili o jediný, ale zato plný ruksak s jedlom, nie preto, aby si z neho
                 niečo vzali, ale aby mali záťaž proti vetru. Pri chate nás už čakali p.
                 farár Dančík z Belej a Luky z Tižiny. Najprv sme „odbavili“ koľadu,
                 vysvätili chatu, napísali na trámy G M B (Gašpar, Melicher, Baltazár)
                 a rok 1964. Potom ženy pripravili niečo dobré na prehryznutie, my
                 muži sme sa venovali čertovým obrázkom a nekartári varili hriatô.
                    Keď bol s nami Janko Michalička učil nás variť „Krampampulu“.
                 Ako na to? V hrnci sa rozpustí med, zaleje sa dobrou slivovicou (ak
                 je moc tuhá, dá sa 1/3 vody), pridá sa niekoľko hrebíčkov, povarí
                 krátko  a  nakoniec  sa  zjemní  zapálením  výparov.  Po  niekoľkých
                 štamperlíkoch nám bolo úplne jedno, že chata nie je uteplená a cez
                 škáry prefukuje. A cesta domov bola oveľa zábavnejšia, ako cesta
                 tam...

                                             - 50 -
   45   46   47   48   49   50   51   52   53   54   55