Page 53 - Kronika

Mária Blahová spomína
nostné, dôstojné. Starý apa a stará mama, tiež teta Hanka s rodinou
pripravili a zorganizovali všetko tak, že nič nechýbalo a každý bol
spokojný. Boli sme aj na Vzkriesenie. To bola procesia od kostola
celým námestím Varína. Ešte predtým deti mali radosť z rapkáčov.
Chodili sme do Varína aj v lete na prázdniny. Raz som mala
pomaturitné stretnutie v Turčianskych Tepliciach (tam som študo-
vala na Učiteľskej akadémii), tak dva dni som mohla nechať Stanka
a Palka vo Varíne, za čo som bola veľmi vďačná najmä Hanke a Ga-
brišovi.
Keď som sa vrátila, stará mama mi povedala: „Marienka, Hanka
vzala chlapcov do kostola (boli asi 4-5 roční). Keď sa vrátili, Stanko
mi povedal. Stará mama, ten farár povedal, že ten, kto povie na svoj-
ho brata, že je blázon, je hoden pekelného ohňa a Palo mi nadá aj
do somárov. Vidíš, Marienka, neboli nadarmo v kostole.“ Tak sme sa
aj všetci zasmiali.
Obdivovala som, aká bola stará mama pracovitá. Stále niečo
robila aj s Hankou. Mali hospodárstvo: kravku, husi, sliepky a pred-
tým chovali aj prasiatko. Bolo okolo toho dosť roboty. Starý apa bral
občas Ďurka do včelína. Tam mal rôzne nástroje a to bol pre neho
raj. Len som sa bála, aby mu niečo nezapatrošil.
Pišta aj my všetci sme sa cítili vo Varíne ako ryby vo vode. Mali
s nami a najmä s deťmi veľkú trpezlivosť.
Naša Helenka bola viackrát vo Varíne na prázdninách. Hrali sa
s Helenkou Horeckou. Má veľmi pekné spomienky aj na to, keď bola
u Vilmoša v Tepličke. On tam bol riaditeľ školy. Teta Vlasta bola veľmi
starostlivá a Helenka si spomína najmä na Jožka Blahu, že sa tam
nikdy nenudila. Bol veľmi zlatý. Vždy vymyslel nejakú peknú hru.
Ešte si spomínam na výročie, myslím 90 r. Martina Kapasné-
ho. Pišta sedel vedľa Alenky Kapasnej a tá sa chvíľu veľmi zchuti
smiala. Išla som k nim a Alenka mi hovorí: „Strýko Pišta sa ma pýta:
Slečna, aj Vy ste z rodiny?“ Pišta si nemohol zapamätať všetky „prí-
rastky“. Musela som mu to vysvetľovať.
Bolo to všetko pekné. Máme na čo spomínať, len škoda, že tí
naši vzácni starkí už odišli.
Taký je život. Musíme sa s tým zmieriť.

- 53 -