Page 51 - Kronika
P. 51
Zo zápiskov kanonika Štefana Bittera
Moje včely
Keď som odchádzal z Terchovej dal som si preniesť do novo-
postaveného včelína v Kúre aj moje včeličky. Neboli tam osamotené,
lebo pod nami včeláril Julko Palčovič a ešte nižšie Tóno Pazderka.
Včely sa tam rýchlo udomácnili, kvetov a stromov bolo dosť a tak
sme mali vždy prekrásny horský med. Pri vytáčaní mi všetci pomá-
hali. Tivadar hovorieval „pozrite, toto nie je naša včela, toto je Julova,
lebo má na chvoste O.” Bolo nám to divné, prečo nie J alebo P?
Jednoduché vysvetlenie, také Tivadarovské „Julo – o“).
Včely bola moja radosť, zábava i práca. Raz sme boli s Alom
v Dome umenia na koncerte a vyvolali nás odtiaľ, lebo horár Cibuľka
telefonoval, že mi niekto podpálil včelín a že sú tam už hasiči. Keď
sme tam prišli bol to hrozný obraz. Včelín zhorený a všetkých osem
rodín včiel udusených. Bolo tam do 10 ľudí a na otázku, prečo ich
nevypustili, som sa dozvedel, že mi nechceli pokaziť zámok. Pri
dôkladnom vyšetrení sme zistili, že včelín najprv vykradli a potom
podpálili. Odvtedy som už nevčeláril...
Obnovenie manželskej prísahy Violky a Tivadara celebruje kanonik Bitter
- 51 -
