Page 4 - Večerné rozprávky 1.
P. 4
AKO PLAKALA BÁBIKA
Za horami, za dolami, za siedmimi dolinami v maličkom
domčeku žilo dievčatko, ktoré sa volalo Anička. Malo dobrú
mamičku a otecka, ktorí jej okrem lásky darúvali aj veľmi veľa
hračiek. Detská izbička sa plnila medvedíkmi, opičkami, psíkmi
i mačičkami. Ale raz na Vianoce pod stromčekom Anička ne-
našla žiadne zvieratko, ale sedela tam prekrásna bábika. Mala
modré očká, do vrkôčikov zapletené zlaté vlásky, vedela hovoriť
mama a zatvárala očká. Modré šatôčky a ponožky sa výborne
hodili k zlatým vláskom a topánočky svojou belobou žiarili čis-
totou a novotou. Anička mala obrovskú radosť a bábiku nosila
všade so sebou. Večer si ju brávala do postieľky, spoločne sa
zakrývali paplónikom, spoločne zaspávali a možno, že sa im sní-
vali aj rovnaké sny. Anička a bábika boli nerozlučné priateľky. Až
raz… Anička dostala od svojho uja inú bábiku, novú, novučičkú.
Anička si obe zobrala na ruky a pozerala z jednej na druhú:
„Hm, tá stará je už škaredá, má strapaté vlásky, deravé topánoč-
ky a roztrhnuté šatôčky. Ako sa mi mohla takáto páčiť?” - roz-
mýšľala Anička a otvoreným oknom vyhodila bábiku von. S no-
vou bábikou sa hrala celý deň a večer si ju zobrala do postieľky.
Zaspali spolu, ale určite nemali rovnaký sen.
Anička sa aj vo sne hrala s novou bábikou. Zobrala ju so se-
bou do záhrady na prechádzku. Pod veľkým orechom ju uložila
na deku a nechala spať. Bolo ticho, len občas preletela muška a
zaspieval vtáčik. Vtom Anička začula tichý plač, ktorý prichádzal
z hustej trávy. Bola zvedavá, kto to je a čo sa mu stalo, keď pla-
če. Rozhrnula trávu a uvidela svoju starú bábiku, ktorá plakala
a tenučkým hláskom rozprávala kvietkom a včeličkám, ako ju
dievčatko vyhodilo von. Veľký čmeliak zlostným bzučaním odsú-
dil zlé dievčatko, slimák rozhorčene žiadal potrestanie, včeličky
jemnými krídelkami zotierali bábike slzičky. A ktože to prichá-
dza?! Pozrime sa! Sú to všetky Aničkine hračky, ktoré sa rozhodli
odísť a nájsť si dievčatko, ktoré ich bude mať stále rado.
- 2 - - 3 -
