Page 8 - Večerné rozprávky 1.
P. 8
Otvorila potichu vrece, deťom prikázala zostať v kríčkoch a
sama sa rozbehla ku vlkovi. To ste mali vidieť, to bola mela! Rož-
kami do neho pichala, kopýtkami ho udierala dovtedy, pokiaľ vlk
nezobral nohy na plecia a utekal a utekal ďaleko a už sa nikdy
do mesta Žilina nevrátil. Ba ani vo Varíne ho nikdy nikto nevidel.
Kozliatka sa smiali, až sa za brušká chytali, ale nesmiali sa dlho.
Mamička kozička si odlomila prútik a za neposlušnosť dostalo
každé kozliatko po zadočku, aby si zapamätali, že mamičku
treba poslúchať. Je pravda, že potom ich poriadne vystískala,
vybozkávala, nakŕmila ich čerstvým sienkom a výborným kozím
mliečkom. Lebo mamičky, aj keď občas použijú prútik, predsa
majú svoje detičky nesmierne radi. Kozliatka, unavené toľkými
zážitkami, sa uložili do postieľok. Poďakovali anjeličkovi stráž-
nemu, že držal nad nimi ochrannú ruku a nedal ich zlému vlkovi.
Zazívali, ospanlivo povedali „Dobrú noc!“... a pospali...
Dobrú noc !
Veľakrát ste ma nahovárali na rozprávku, aj keď bolo veľa
hodín a čas spať. Prosili ste, aby som povedala aspoň krátku a
bola to táto:
„Bola raz jedna zelená sviňa – už sa tá rozprávka začína,
a tá sviňa mala tetku – už je tá rozprávka v prostriedku,
a tá tetka mala zvonec – už je tej rozprávky koniec.”
Len čo som to dopovedala, všetky ste protestovali a žiadali
druhú.
- 6 - - 7 -
