Page 39 - Večerné rozprávky 2

Pavlínka sa iba usmievala a nič neprezradila. Susedky od-
chádzali od nej nasýtené, ale ich zvedavosť ukojená nebola.
Zvlášť stará Mara bola nielen zvedavá, ale závisť z nej len tak
sršala. „Musím sa to dozvedieť za každú cenu!“ - myslela si.
Večer sa prikradla k oblôčiku a sledovala čo Pavlínka robí a
tu počuje: „Hrnček var!“ A hrnček varil. Mara na ďalšie nečakala.
Utekala domov a spriadala plán. „Počkám, až Pavlína odíde do
práce a ten hrnček ukradnem a budem sa mať dobre.“ Tak sa aj
stalo.
Hrnček ukradla, postavila ho doma na stôl a zavelila: „Hrn-
ček, var!“ Hrnček poslúchol a varil. Kaša za chvíľu zaplnila dno a
stúpala stále vyššie. Už bol hrnček plný, už z neho prekypelo a
tieklo na obrus. „Prestaň, už mám kaše dosť! Hovorím ti prestaň!
Prikazujem ti, prestaň!“ - vykrikovala Mara, ale hrnček len varil a
varil. Kaša už tiekla na zem, zaplnila izbu a začala vytekať cez
okná a dvere.
Mara sa kašou začala dusiť a len horko-ťažko sa z nej vy-
motala. Kaše už bolo toľko, že tiekla cez cestu, zaplnila potôčik
a už sa šplhala do kopca. Ľudia sa zbiehali, naberali si kašu do
tanierov a jedli do sýtosti. A hoci im pomáhali v jedení aj zvierat-
ká a vtáčiky, kaše stále pribúdalo. Konečne dobehla Pavlínka.
„Hrnček, ďakujem, už dosť!“ - zašepkala a hrnček prestal variť.
Mara sa veľmi hanbila, lebo každý videl, že hrnček ukradla
ona. Keďže každý hriech musí byť potrestaný aj Maru čakal trest.
Musela vyčistiť celý dom, záhradu, cestu i potôčik od zbytkov
sladučkej kaše a to za veľkého posmechu svojich kamarátok.
Pavlínka si odniesla svoj vzácny hrnček a už nikdy netrpela
hladom. Napadlo jej, že môže takto variť kašu za malý poplatok
aj pre pocestných a založila prvý fast food, ktorý bol povestný a
známy po celej krajine.
Myslím si, že dnes, v dobe, keď v Afrike umiera veľa detí od
hladu, bolo by dobré vymyslieť podobný hrnček a poslať im ho
prvým lietadlom.

Dobrú noc !
- 38 - - 39 -