Page 34 - Večerné rozprávky 2
P. 34
„Materská láska je mocnejšia ako všetky pozemské sily!“ - pove-
dal a Pán Boh sa usmial a prikývol. Potom zobral ruku a priložil
ju Dankovi na plece. „Cti otca svojho i matku svoju, aby si dlho žil
a dobre sa ti vodilo na zemi!“ - zaznel mohutný hlas Pána Boha.
Mamička si pritúlila synčeka a pomaly sa spúšťali stále nižšie a
nižšie. Bolo ráno a Danko sa zobudil v mamičkinom náručí. „Ty si
za mňa vytrpela môj trest. Ďakujem ti. Už to nikdy, nikdy neuro-
bím. A keby som to niekedy zopakoval, ty sama mi tú ruku spáľ!“
- prosil Danko a vtisol na mamičkinu ruku vďačný bozk.
A či viete všetci, čo to povedal mohutným hlasom Pán Boh?
Povedal štvrté Božie prikázanie, ktoré by mali vedieť aj celkom
maličké detičky.
Dobrú noc !
„Kujem, kujem klince,
na novej dedince,
čo nakujem, to prepijem,
prídem domov, ženu bijem.
Žena mi je zlá, troje detí má,
jedno chodí do školy,
druhé šije bačkory
a tretie sa hrá,
trala-la-la-la-la.
Kujem, kujem podkovičku,
koníkovi na nožičku,
kujem, kujem zvesela
od rána do večera...”
- 32 - - 33 -
