Page 37 - Večerné rozprávky 2
P. 37
ZÁVISTLIVÁ SUSEDA
Kedysi dávno v malej dedinke, celkom na jej okraji, býva-
la chudobná dievčina. Volala sa Pavlínka. Jej chalúpka bola
nizučká, strecha pokrytá slamou, okienka maličké, že ledva
prepúšťali dovnútra svetlo. Drevené dvere škrípali pri každom
pohybe a žiadali si pánty dobre namastiť. Domček mal iba jednu
izbičku, v ktorej stála stará pec, pri nej drevená lavica s otlčeným
džbánom. Neďaleko stál stôl a jedna stolička. Posteľ zhlobená z
dosák a na nej chudobná perinka. Aj keď bola izbička chudobná,
bola vždy čistá, uprataná a nikdy v pohári nechýbali poľné kviet-
ky. Pavlínka sa snažila, chodila po bohatších rodinách a ťažko
pracovala za kúsok chlebíka so soľou.
Raz sa dostala do rodiny staršieho pána, ktorého všetci po-
važovali za čudáka, ba až za čarodejníka. Báli sa ho, a preto sa
s ním nik nestýkal. Aj naša Pavlínka sa ho bála, ale povedala si:
„Poručeno Bohu, čo sa mi môže stať!“ A tak tam šla. Umývala mu
podlahy, vymetala pavučiny, prala prádlo, žehlila a robila všetko,
čo jej nariadil. Divila sa iba, že nikdy po nej nežiadal niečo uvariť,
dokonca ani sporák nemal a predsa na stole bol vždy pripravený
výborný obed. „Ako to robí?“- premýšľala.
Po čase nabrala odvahu a spýtala sa: „Pane môj, nechcem
vyzvedať, ale udivuje ma, že dokážete pripraviť jedlo bez ohňa,
sporáka a potravín. Mohli by ste mi to vysvetliť?” Čudák sa
usmial pod fúzy a povedal: „Dám ti jeden hrnček a skúsiš si to
sama.
Postavíš ho na stôl a pošepkáš mu: „Hrnček, var!“ - a on
ti navarí kaše koľko len chceš. Ale nezabudni, keď budeš mať
kaše dosť, poďakuj slovami: „Hrnček, ďakujem, už dosť!“ Pavlín-
ka utekala domov a stále si opakovala, čo má povedať.
Doma postavila hrnček na stôl, zhlboka sa nadýchla a po-
šepkala: „Hrnček, var!“ Zvedavo čakala čo sa bude diať. Niečo
zasyčalo a už sa v hrnčeku zdvíhala bielučká kašička a rástla,
rástla, až vyplnila celučký hrnček. Vôňa vanilky a škorice zaplni-
la izbičku. Pavlínke už tiekli slinky a rýchlo poďakovala:„Hrnček,
- 36 - - 37 -
