Page 7 - Večerné rozprávky 2

TRI RUŽOVÉ PRASIATKA

Bolo to ešte dávno predtým, ako si nad Krasňanami v Kúrskej
dolinke postavili ľudia z Kórey dedinu. Vtedy tam stála maštaľka.
Bývali v nej kravičky, prasiatka, ba boli tam aj sliepočky, husy a
kačičky. V prasačom chlieviku sa hrali tri ružové prasiatka. Boli
to bračekovia Dubkáčik, Budkáčik a Cupkáčik. Mali sa veľmi
radi, ale už sa začali v chlieviku nudiť. „Poďme, bračekovci, do
sveta. Musíme predsa zistiť, ako sa žije niekde inde“ - povedal
Dubkáčik. „No, veď hej, ale ktorým smerom sa vyberieme?“
- hútal Budkáčik. „Ja viem, videl som mapu a na nej bola za-
kreslená pekná cestička smerom hore Kúrom až pod Biele skaly.
To by bola paráda!“ - radoval sa Cupkáčik. Slovo dalo slovo,
prasiatka si do malých ruksačikov nabalili poživeň a potichúč-
ky sa vytratili z chlievika. Kráčali drobnými labkami, chvíľami si
spievali, chvíľami ohrýzali kukuričné klásky. Prišli na rozhranie
ciest a najmladší Cupkáčik sa rozhodol, že už ďalej nejde a že
si postaví slamený domček a bude si v ňom bývať. Rozlúčili sa.
Cupkáčik za pár minút postavil domček zo slamy a udomácnil sa
v ňom. Za starou horárňou sa objavila pekná lúčka s množstvom
dreva a raždia. „Ja tu zostanem. Postavím si domček z raždia a
budem v ňom bývať. Páči sa mi tu!“ - zahlásil Budkáčik. Rozlúčil
sa s bračekom a postavil si domček z raždia. Nevadilo mu, že
je domček chatrný a vietor fúka pomedzi raždie. Hlavná vec, že
sa priveľa nenarobil. Dubkáčik pokračoval v ceste až hore pod
Žaruchu. Bolo tam o niekoľko stupňov chladnejšie, ale príroda
oveľa krajšia. Dubkáčik začal nosiť kamene, okresával ich a
ukladal na seba. Staval domček pevný a teplý. Staval dlho, bole-
li ho labky, potil sa, ale nepoľavil, pokiaľ domček nestál. Ochladil
sa v studenom Kúrskom potôčiku, zjedol kukuričku a uložil sa na
odpočinok.
V tom čase sa po lese prechádzal veľký sivý vlk a uvažoval,
čo by bolo dobré a chutné na večeru. Zbehol z kopca a vidí cha-
lúpku. Zavetrí prasiatko. „No, to by bola večera!” - potešil sa.
Prišiel ku chalúpke a kričí: „Vyjdi von prasiatko, lebo fúknem,
- 6 - - 7 -