Page 11 - Večerné rozprávky 2

Raz, za pekného rána, ich mamička pekne umyla, učesala,
napojila mliečkom, Cilke obliekla krátku sukničku a uviazala
mašľu na krček, chlapcom dala krátke nohavice, z ktorých vytŕ-
čali dlhé chvosty. Cicušky sa divili, prečo to mamička všetko robí.
Vysvetlil im to otecko - kocúr. „Deti moje, prišiel čas a musíte sa
začať učiť. Dnes vás mamička odvedie do škôlky, kde vás pani
učiteľka naučí ako sa máte správať. Naučí vás mačacej chôdzi,
vyňuchať myšky a ešte veľa, veľa vecí. Musíte byť dobré a po-
slúchať, lebo pani učiteľka môže vŕbovou mastičkou pomastiť
vaše kožúšky, a to veľmi bolí!“ - poučoval otecko. Rozlúčil sa s
nimi a šli do vedľajšej záhrady, kde bola škôlka. Na trávičke už
sedeli cicušky z okolitých domčekov a so strachom a zvedavos-
ťou pozerali na prísnu pani učiteľku. Bola to veľká mačka. V lab-
ke držala palicu a na nose mala okuliare. Cilka, Strčko a Skočko
sa uklonili a sadli si k ostatným.
„Milé mačiatka! Dnes vám začína nový život. Naučíte sa
mnohým veciam a začnete byť sebestačné. Musíte však dávať
dobrý pozor a počúvať, čo vám poviem. Tu, v záhrade, kde je
naša škôlka, je veľa nástrah. Vo vysokej tráve sa môže skrývať
had, spoza plota vyskočiť zúrivý pes alebo líška a tí vás môžu
ohroziť na živote“ - začala svoj príhovor teta učiteľka. Mačiatka
sedeli tichúčko a báli sa čo len pohnúť. Pani učiteľka si prisadla
k nim a kázala im opakovať správnu mačaciu reč. „Povedzte
Miav - miav! A pekne nahlas. Cilka, predveď nám, ako si prosíš
mliečko, keď ti v brušku škvŕka od hladu!“ - vyzvala najmladšiu
žiačku. Cilka vstala, hlavičku naklonila bokom a prosebne, zalie-
čavým hláskom prosila „Miau-miau-miau.” „Veľmi dobre!“ - po-
chválila ju teta učiteľka. „A teraz Skočko. Ako povieš bračekovi,
keď ti uchmatol spred nosa myšku?!“ Skočko vyskočil, vystrčil
pazúriky a hnal sa na Strčka. Z papuľky vyrážal hnevlivé „Mrau,
mrau, mrau.“ „Výborne!“ - teta učiteľka bola spokojná. „Ešte nám
Strčko a Fúzik ukážu ako nariekajú, keď si porania pri hre lab-
ky.“ Obaja vyskočili, postavili sa na zadné labky, predné si začali
olizovať a už sa v záhrade ozývali ich žalostné stony „Mrňau-
-mrňau-au-au-au...”
- 10 - - 11 -