Page 8 - Večerné rozprávky 2

dúchnem a z tvojho domčeka zostane len niekoľko slamiek a
teba zožeriem!“ Prasiatko sa začalo triasť od strachu, učupilo
sa do kúta a čakalo, čo sa bude diať. Vlk fúkol, dúchol, slamený
domček sa rozpadol a chúďatko prasiatko muselo naťahovať
labky a utekať pred vlkom preč. Dobehlo až k bračekovmu
domčeku postavenému z raždia a prútia. „Braček môj, skry
ma, zlý vlk ma chce zožrať!“ - prosilo. „No, poď a skry sa vedľa
mňa“. Stúlili sa k sebe a už počuli dychčanie vlka, ktorý na nich
kričal: „Vylezte von, obidvaja, lebo fúknem a dúchnem, z vášho
domčeka zostane iba prach a zožeriem vás!” Bračekovci sa
triasli od strachu a veru mali prečo. Vlk fúkol, dúchol, domček
sa rozpadol a bračekovci museli riadne naťahovať labky, aby mu
ušli. Utekali, čo im sily stačili, až dobehli pod Žaruchu k domčeku
najstaršieho bračeka Dubkáčika. „Jaj, braček náš, zachráň nás.
Vlk nás dobieha a chce nás zjesť na večeru!“ - prosili. „Poďte
rýchlo dnu, môj domček je pevný, vlkovi sa nepodarí ho zničiť.
Nebojte sa!“ Zatvoril dvere a okenice, zakúril v peci a vlk už len
videl kúdol dymu valiaci sa z komína. „Vyjdite von prasiatka, pri-
kazujem vám! Lebo fúknem a dúchnem, domček sa vám zvalí a
ja si z vás spravím dobrú večeru!“ - nadrapoval sa vlk. „No len
fúkaj a dúchaj, my sa ťa nebojíme!“ - odpovedali prasiatka a pri-
ložili drevo na oheň.

- 6 - - 7 -