Page 180 - Rozpravky stareho oica
P. 180
Náš Maťko bol tým naozaj dlhodobo známy
– pred spaním si zobral tie jeho tri
najpotrebnejšie veci – totiž – „penu, dudu,
pejinu“, vyfasoval svoje obligátne
kakavenko.
Po zaľahnutí zobral do ruky fľašu
s kakaom, oči si zakryl plienkou, prikryl sa
perinkou a bol pripravený na rozprávku,
alebo na predčítanie detských kníh.
Najmä, v určitom, dosť dlhom období, to
bolo pre neho, ale aj pre Miška, čítanie na
pokračovanie - knihy – „Školák Kája Mařík“.
Miško počúval rozprávky tiež
s kakavenkom. Pri pití kakaa, ale aj
inokedy, si rád pridŕžal jednou rukou
/dvomi prstami / uško.
Niektoré diely o Kájovi už boli preložené do
Slovenčiny, ale väčšinu som musel text pri
čítaní okamžite prekladať z Češtiny.
180
