Page 181 - Rozpravky stareho oica
P. 181
Niektoré časti Kájovských kníh som musel
pri čítaní inovovať.
Ťažko by bolo vysvetľovať našim deťom
ako sa už školák Kájo tešil, keď videl
a počul po prvý krát rádio, nehovoriac
o telefóne, alebo iných vtedy horúcich
novinkách techniky.
Tváril som sa, že čítam a vymýšľal som si
jedna báseň.
Horšie bolo, že deti si tie vymýšľaniny
zapamätali. Ja som na to už dávno zabudol
a musel som nabudúce vymýšľať už zase
niečo dávno vymyslené.
Dokonca, rozprávky ktoré som rozprával
svojho času Zuzke a Kajke, Miškovi
a Maťkovi - poslúžili ešte aj u Kajkiných
detí.
181
