Page 185 - Rozpravky stareho oica
P. 185
Dali sa kúpiť štvrť hodinové filmy
o krtkovi, ale najmä o vlkovi a zajacovi. Tie
sme si nosili aj zo Sovietskeho zväzu.
Pamätám sa, akú dlhú frontu som si musel
vystáť na najnovšie dva diely v obchodnom
dome v Kyjeve – dokonca aj u nich to bol
úzky profil. Samozrejme – tieto
štvrťhodinové filmy boli nemé. Niekedy
som sa snažil „chytiť“ zvuk zo sporadického
premietania týchto filmov v televízii.
Zvukový posun bol ale taký, že keď práve
na obrazovke vystupoval zajac, tak v reále
hovoril vlk to jeho známe
„Nu pogodi, zajc !!!
Tieto filmy vtedajšie deti, /teda nielen
naše/ poznali naspamäť. Premietali sme ich
– ako jediné - tak často, že to celuloid
nevydržal a museli sme mať stále
pripravené lepidlo a lepiť roztrhané.
185
