Page 115 - Vrátiť sa domov
P. 115
KOLSKÝ ROK ZAÈÍNA
Na samom prahu jesene vnáram sa do èias mladosti
keï zaèal nový kolský rok, dumám a oèi zatváram,
mesto je plné mladosti v dui zvony znie poèujem,
kypí jak prudký rieky tok to zvonia detské roky nám.
sledujem z lavièky v parku V duchu elám vetkým iakom
rados, smiech, vetko kolotá, aj vám vnuci milí moji
keï skupiny tudentov idú nech iskra èestnosti a pravdy
v ústrety k bránam ivota vo vás vdycky silno horí
sú tam aj moje iaèky na vaej ceste k dospelosti
dnes uèite¾ky, v rukách kytice nech svetlo v dia¾kach vidíte
a hluèná tudentská chasa a èisté modré horizonty
antí na rohu ulice nie sú pred vami ukryté.
a mesto okolo celé Koleso dejín sa toèí
jak v runom úle huèí a ja s pocitom nostalgie
o záitky z prázdnin sa delia, odchádzam domov plný
sú tam aj moji vnuci. pozitívnej energie.
Je to viac jak esdesiat,
keï ako prváèik malý,
kráèal som aj ja prvýkrát
s takou na chrbte do koly
112
