Page 111 - Vrátiť sa domov
P. 111
ROZPRÁVKA
Turiec je rieka pokojná k nemu sa pripojí druhé,
vytvára mnoho zákutí, za ním tretie a tvrté letí,
jak lesklá stuha k¾ukatá krídlami máva kaèka mama
pod brehmi voda sa krúti a za òou tvoro jej detí.
obèas sa vyhodí rybièka A takto konèí rozprávka,
rozèerí vodnú hladinu, na oèká vnuèky sadá sen,
uchmatne muku malièkú v jej sníèkoch malé kaèiatka
úbohú koris nevinnú plavia sa pod vankú sem
tam kde sa víri vodièka tratia sa, letia nad vodou
pod koreòami vrbiny, v dia¾ke nad vrbinami,
odtia¾ sa íri kaè-kaè-kaè obèas jej smútok zaihrá
mladej kaèacej rodiny na perách za kaèièkami
tu zrazu vyletí mama snívaj si o krásnom svete
deom na ukákový let, veï nezná jeho nástrahy,
divoká kaèka sama dlho sni v rozprávkach jeho,
vracia sa s gagotom spä kým budík ivota zazvoní
tyri malinké kaèiatka odchádzam ticho po pièkách
dvíhajú f¾akaté hlavy, od tvojej malej postie¾ky,
uèia sa lieta vysoko nejdem a rui princezná,
od svojej strakatej mamy kým a nezbudí svet ve¾ký.
jedno napriahne krídelká
hoc ete oni slabé sú
ponad tichý prúd vody
ho kúsok malý prenesú
108
