Page 110 - Vrátiť sa domov
P. 110
VTÁK
/Markovi k narodeninám/
V hniezdoèka jamke mäkkuèkej
zrodil sa vtáèik, zapískal
pohýbal krídlom slabúèko,
stále sa k mame pritískal
potom on rástol, mohutnel
aj krídla spevnili sa mu,
z rodného hniezda vyletel,
opustiac rodinu, mamu
zanechal svoj strom, údolie
i rodné svoje polia
a letel, letel vysoko,
kde mraky k nebu sa klonia
cestou mu kládli prekáky,
¾udia hádzali doò skaly,
krídla mu chceli prestreli
s úmyslom zrazi ho k zemi.
Dnes práve pätnás rokov má
veï ani sa to nezdá
a ïalej rýchlo plynie èas,
skoro aj ty vyletí z hniezda.
Le k métam vo¾ne, vysoko
nech dobrý vetrík a enie,
vedz, e ti rany ivota
vdy zhojí teplo domova
aj rodièov pohladenie.
107