Page 112 - Vrátiť sa domov
P. 112
POLROÈNEJ VNUÈKE
Keï sa jar hlási k ivotu
rozkvitnú lúky a stráne,
s nadením vnímam tu krásu
a dua obdivom planie
keï zavíta k nám do bytu
predèí to krásy jari,
vidím a milú, usmiatu,
zrazu tu vetko iari
obèas je nálada nev¾údna
okolo bodu mrazu,
tvoj príchod sa lúè slneèný
prinesie úsmevy zrazu
zdraví a máva nad nami,
kope nôkami, rúèkami
a ako púèik ruový
vonia po celom okolí
veèer, keï usína v mäkuèkom
náruèí svojej mamy,
dotýka sa jej jemnuèko
malými prstoèkami
nech v tvojich sníèkoch drieme
bezoblaèného leta jas,
ja viem a vetci to vieme,
jar i leto èaká iba vás.
109
