Page 25 - Vrátiť sa domov
P. 25

PRI OTCOVOM HROBE
                                                 /K 100. výroèiu narodenia/



                              Stojím pri hrobe, spomínam        Tento dlh synovský splácam
                              v plameni rozpálených sviec,      už tridsiatydruhý rok,
                              a nie som schopný „odpus mi“     zrak vlhne, ruka sa chveje,
                              Ti v tejto chvíli riec.          keï kladiem kvety na tvoj hrob.


                              Hoc‘ si mi vlasy nehladkal        Rosa na tráve trblieta
                              a neobjímal kolo pliec,           vo svelte belejúcich sviec,
                              vèas si ma vždycky usmernil       pery šepkajú „ïakujem“,
                              na žitia križovatke ciest.        to vtedy zabudol som riec.


                              Jak maják pri mne vždy si stál,
                              keï blesky a hromy bili,
                              ty si mi dával, ja len bral,
                              no vráti nebolo sily.


































                                                             23
   20   21   22   23   24   25   26   27   28   29   30