Page 24 - Vrátiť sa domov
P. 24
SPOMIENKA NA STARÚ MAMU
Vidím a lea v posteli aj vôòu domáceho chleba
v bielych vysokých perinách a zemiakových osúchov,
keï tichým hlasom vraví otcovi: sobotnú fazu¾u so slivkami
teraz ty musí gazdova èi s úhrabkovou pochúkou
potom si ete zaepla vdy spravodlivo, láskavo
hlavu otoèiac v perinách, si nás ponúkala
to boli slová posledné: potom pri poráku v kútiku
teraz sa modlite Otèená ty skromný obed si mala
saby zastal èas v tej chvíli, keï dvorom si sa prela
mraky oblohu prikryli veselý gagot sa rozliehal,
a tvoja duièka biela, husi a sliepky sa zbiehali,
tam hore k hviezdam letela, krídlami mávali,
ten koncert odvtedy v mysli mám
odila si dôstojne, tíko,
tak ako ve¾kí odchádzali, hodila si im náruè trávy
osirel dom, mata¾ aj dvor, aj medzi prsty jaèmeòa,
smútok zavládol medzi nami. viedla si dialóg s nimi,
jak medzi ¾uïmi prebieha
Ubehlo tridsaes rokov
a opä teplý vetrík jara ty si vdy mala pre nás èas
ïalekými spomienkami aj dobrú radu v kadom èase,
sa nám prihovára. deli sa s nami o vetko
aj riei starosti nae
Vidím a pred domom stá
v glotovej èiernej zástere, ty si stále nám dávala
keï nás denne vyprevádza a my stále brali len,
s úsmevom, milo, vdy vrele a si sa celá rozdala,
ani sme neriekli: ïakujem.
zemiakovej kae vôòu
s cibu¾kou, cítim od mala Rokmi u blednú spomienky
aj lahodné zvuky habarky, starí rodièia sme sami
keï v iráne si kýku trepala a teraz vieme oceni
obetavos, pokoru
a lásku starej mamy.
22
