Page 70 - Vrátiť sa domov

JESENNÁ NÁLADA

Jesenná hora je tichá,
len zriedka poèu spev vtáèí,
veverièka zhodila šišku,
z hrebeòov zima sa tlaèí.

Ako keï maliar rozleje
farby po svojej palete,
príroda obrazy tvorí,
smutné, no najkrajšie na svete.

Medeno, zlato, bronzové
pod nohou šuštia mi listy
a z celej duše nasávam
tvoj vzduch priezraène èistý.

Potom sa uložíš k spánku
na zimu pomaly,
lúèim sa, súmrak už sadá
zbohom buï do jari.

67