Page 82 - Vrátiť sa domov
P. 82
Bubny radostne duneli, Vladimír mu tak hovorí,
zvony víazne huèali e má len jednu podmienku,
a dievèatá z oblokov, e sa aenia zúèastní,
bielymi atkami mávali. chce vak za enu Marienku.
Oslavy trvali dlho, Dilema je to zloitá
oslavovaný bol najviac, a odpoveï ¾ahká neni:
velite¾ obrany mesta, da prednos láske k vlasti
udatný Milko Pongrác. pred láskou najbliej eny?
Milko je rozvány, smelý, Milko navtívil Dlhohorských,
otec mu odovzdal vládu, skonèil sen o láske, astí ,
usúdil, e je èas pravý, s bô¾om v srdci im oznámil,
by vládol Starému hradu. e lásku obetuje vlasti.
Starý Pongrác odiiel Nastala dusná nálada
na hrad Branè do Nitrianskej, a slzy zaliali zraky,
zanechal synovi majetok ivot sa celý prepadol,
a tam svoj ivot doi chcel. èu blesky, búrkové mraky.
Budúcnos iarila slnkom, Hoci sa stroja zásnuby,
no ivot je u taký, u Dlhohorských prevláda,
zahral si kruto s Milkom rozèarovanie, smútok
a slnko zastreli mraky. a mizerná nálada.
Doklusal posol na koni S Vladimírom prili pytaèi
a od Mateja Korvína a ete celá suita,
a iadal o rýchlu pomoc: po úvodných ceremóniách,
Turci sú blízko Budína. richtár Marienky sa pýta:
Krá¾ iadal vojsko so zbrojou chce by enou Vladimíra?,
a k tomu ve¾a peòazí, prv ne áno povedala,
len tak s armádou svojou, opúa ju vetka sila,
nad spupným Turkom zvíazí. Milka bokom stá zbadala,
Bola to úloha aká, zahmlilo jej pred oèami,
Milko ju sám zvládnu nemohol, na tele sa triasla celá
iba ak by mu pritom a slabosou premoená,
aj Vladimír pomohol. zrazu spadla a zamdlela.
79