Page 47 - Podkrivánske stráne...
P. 47
Chvela sa celá dedina,
kto mohol, išiel hľadať.
Strach všetky cesty prelínal.
Kde možno, kde ho zbadať?
Noc zahalila celý kraj,
stín Kriváňa nás ťahal,
akoby v tichu kvílil háj
a k úvahám pomáhal.
Zrazu som v diaľke plakať psa začul,
skučal, o pomoc volal.
Azimut hlasu, priviedol k plaču,
zrak vlahe neodolal.
On, v klbko zvitý, ležal v húštine,
dva psíčky pritúlené, ho hriali.
Ó, Bože, osvietil si noc v tom počine,
aby sme blížnym, len lásku priali.
Potom sme išli za vozom, víťazi,
ležal v ňom, v čečine, usmiaty,
zažiaril ako kvet, vložený do vázy,
príchuťou vďačnosti zaliaty.
Dokončil doma svoje putovanie,
zastavil sa let životného vzletu.
Z Fodorovej ulice duch jeho vanie,
pohádkový dar, aj dnešnému svetu.
Trenčianske Teplice 31. 10. 2006
46
