Page 48 - Podkrivánske stráne...
P. 48
Pohľad z okna
Smútok narúša tok prianí.
City sú rozbúrené.
Žičia, nemajú ochrany,
vysychajú korene.
Žltne tá pravá zeleň listov,
čo plnosť života farbí,
blízky k dotyku je kríž Kristov,
predstavy bez sĺz zostarli.
Vyziably muž pred krčmou stojí,
tras rúk sa ukľudňuje,
smäd mysle zrána pivom kojí,
nedbá už na to, čo stvárňuje.
Zatrpklý úsmev v lícnych stínoch,
bezupravená šeď, špic brady,
vysutá hlava v zradných činoch,
omamne blúdi, niet ohrady.
Zo statnej, štíhlej krásy mladosti,
rodinných túžob s deťmi,
mok alkoholu vytopil cnosti,
chladný je vánok letný.
Zblúdilo kráča po rovných cestách,
hmatá ich po okrajoch,
trhavý krok, nesúlad v gestách,
bezduchý po nežných tajoch.
Odchádza včasne, každodenne v tieni,
ku Krížu zrak mu nevzhliadol,
slepo sa ťahá hynúť v opojení,
stratil cit jasu, do tmy upadol.
29. 3. 2004
47
