Page 51 - Podkrivánske stráne...
P. 51
Pre útechu, silu, keď ortieľ znie prísne,
keď dozrieva jeseň, opadáva lístie,
a chystá sa zima, je čas ísť do mrazu,
oteplené miesto sa núka odrazu.
Prišiel čas a my tu v tento deň chválime
hodnotu myšlienok a činov
a to je príčinou, že vďačnosť tvoríme,
nech pieseň dobra znie važeckou kotlinou!
Aby pulz života v našej domovine
oživoval večnú krásu kolobehu,
a zdravie - náš idol, jak nektár vo víne
opájal, no nikdy nezviedol z postrehu.
Pri sláve skromných ľudských ľudí,
do ďalších dní nás nádej budí,
do sveta bez vojen, o ktorom ľudstvo sní,
do sveta človečenstva, láskavých pochodní,
do sveta bez narkománnych detí,
do sveta, kde jasné slnko svieti,
pre plnosť života a spoločné chvenie,
nech znejú verše v básni, ako roztúženie.
Ako vďaka tým, čo žijú z dobrých skutkov,
vďaka tým, čo ľudí zbavujú zármutkov.
Vďakou k všetkým darcom tekutého zlata
spieva moja báseň, skromnosťou bohatá.
Vo Važci, 25. 2. 2006
Napísané k výročnej schôdzi ČK vo Važci.
50
