Page 63 - Podkrivánske stráne...
P. 63
Slovensko moja vlasť
Aká si krásna, vlasť moja,
Slovensko moje milované.
Krásna je, zvučná, reč tvoja,
krásna zem, kvety, mame venované.
Mať moja rodná mi spievala,
slovenská pieseň od Tatry znela,
zem moja ľúba i boľavá,
rosou sĺz matiek si dozrela.
Vznešenosť hôr sa výši k nebu,
ako veže ku zvoneniu,
zvon z nich ohláša božiu velebu,
do vrások dolín, k ucteniu.
Krásne sú tvoje údolia, stráne,
svet rozprávok sa odkrýva,
úrodou kvitnú roviny, láne,
cez slzu v zraku ti kývam.
A pozdravujem ľudí, čo krásnia
svoj dom, rodinu, domovinu,
čo vernopyšne sa k nej i hlásia
a ich ľúbosti k vlasti nehynú.
Aká si krásna vlasť moja,
Slovensko moje milované!
Ozvena srdca je pieseň tvoja,
spevy od matky venované.
17. 11. 2004
(pri 15. výročí Nežnej revolúcie)
62
