Page 64 - Podkrivánske stráne...
P. 64
Epilóg
Budem štastný, keď táto moja knižočka básní bude peknou
spomienkou na moje roky strávené vo Važci, o ktorom som veľa
písaval, skladal básne a piesne a tvorivo a najmä umelecky pracoval
s nadšencami, obyvateľmi tejto obce. V zajatí takýchto myšlienok
prichodí mi na um dotvárniť ich úryvkom z jednej z mojich básní
o Važci:
Temer päťdesiat rokov som vlieval vnikla do vnútra citovnemu,
do žriedla oživenie krášlila ľudskú nehu.
a ruku s rukou umu vodieval, Stvorený pestrý obraz krásolemu,
krásno, radosť, mámenie. vábil k jemnosti postrehu.
Z neho cit tohoto kúta krás, Takéto dary človek vlastnil,
melódie a žitia farebnosti, važecký človek, hrdý, múdry.
hltal som s ľudom a obnažoval jas, Hej, písaval som o ňom v básni,
v súčine bohabojnosti. bol pracovitý, zdravosúdny.
Choralový spev sa niesol z chrámu Vytvoril pestrosť v svojom žití,
v nedeľnom predpoludní. pre ladnosť v pohybe i v duši.
Burcoval silu, ako keď lámu V ňom i dnes Múzy tón je skrytý,
sa búrky a po nich sa skľudní. len formy šat z nej uši.
Kontrasty života z chudoby Pomôž rodoľub vždy leštiť nános,
k bohatstvu, fantázia v žití kvitla, ak kryje krásu Važca,
voňavá plejáda rozprávkovho času tu som ja i ty, pomoci je dosť,
piesní, tancov, zvykov zvyklá, oddanosť, sľubný radca.
63
