Page 59 - Podkrivánske stráne...
P. 59
Materina dúška
Materina dúška k láske kojí ma,
rád sajem z pŕs jej kvetu
nektár, čo sladí, dojíma
a nasycuje k vzletu.
Spoznal som jej silu k telu,
do duše vzýva nádej,
ožíva myseľ z jej peľu,
rozžitý život má dej.
Aj pošliapaná, krásne rozváňa,
okvetie mok svoj púšťa.
Keď zloba zúri a ťa doráňa,
máš silu jej odpúšťať?!
22. 3. 2003
58
