Page 14 - Podkrivánske stráne...

Spev dcéry letí svetom

Mám dcéru, čo spieva,
s ňou večne spievajú háje.
Do piesne svojej hlasom cit vlieva.
Mám dcéru, čo vraj je
identita moja.
K pokrmu ducha myšlienky saje
zo mňa, čo vo mne sa roja,
keď hľadám prebudenie
ľudí, čo driemu.
K nemu pridávam korenie,
pre pokorenie zlému
a falošnému spevu nášho sveta.

Mám dcéru, čo kraľuje hlasom
a verí so mnou, že časom
sa splní proroctvo poéta
a bude všade dobre na zemi,
a spevy naše okúzlia vnemy,
aby raz znela víťazná pieseň
nad svetadielmi celej planéty.

V nej stále krajšie a novšie vety
budú zaznievať z úst detí.
Spievať a kvitnúť bude i jeseň,
ešte trpiacich.
V jej hlase letí
nádej a pieseň
ku všetkým, bez rozdielu pleti.

13