Page 12 - Kronika
P. 12
Zo zápiskov Bohdana Blahu
Povedal mame, že sa chce oženiť, či by za neho nešla. Mama pove-
dala lakonicky – Prečo nie?
Tam bol začiatok.
Na druhý deň išiel apa k starému Mintálovi, ten ho - ako „ferštra“
veľmi vľúdne prijal. Otec ho požiadal, či by mu nemohol urobiť nové
topánky na svadbu. Keď mu Mintál zobral mieru, medzi rečou sa ho
otec opýtal, či by mu nedal dcéru za ženu. Ten súhlasil a chystala
sa svadba.
Otec mal jedinú tetku „Tretinovú” vo Varíne, z jeho rodiny. Bol
za ňou a hovoril jej, že sa bude ženiť a počíta s tým, že na svadbu
aj s ujcom prídu. Tetka poďakovala za pozvanie a samozrejme – že
prídu. Ako to bolo vtedy zvykom, ešte pred svadbou chodili „zváči”.
Jeden z nich bol nebohý Šándor – báči, brat mojej mamy, ten bol tiež
tetku pozvať a to so všetkými veršami, patričnými pre takúto príleži-
tosť. Samozrejme, znovu sľúbila, že na svadbu prídu. Týždeň pred
svadbou bol otec opäť u nej a hovoril – tetka, tak istotne s ujcom prí-
dete? Ona hovorila: Ferinko – samozrejme. Keď bola svadba, tetka
s ujcom neprišli. Týždeň po svadbe išiel otec po Varíne, zastavil sa
u tetky a pýtal sa prečo nebola na svadbe. Ona mu hovorí? – Ferin-
ko – ty grobian! – a volal si ma? Otec na to – nuž ja dva razy a boli
tu aj zváči. Rozčúlená tetka mu povedala, že to je málo, taká blízka
rodina sa má zvať ešte viackrát. Nuž, malá varínska svadobná epi-
zódka.
Potom boli otec aj s mamou najprv v Kúre a to v rokoch 1910
– 1915. Počas druhej svetovej vojny bol otec na Pongrácovskom
veľkostatku. Od roku 1915 až do penzie v roku 1930 bol lesným
správcom (feršter). V roku 1915 sa rodičia presťahovali do Varína,
kde sa už narodil brat Vilmoš a ostatní súrodenci.
Otec bol veľmi svedomitý zamestnanec, chránil záujmy zamest-
návateľa, ale pri tom pomáhal ľuďom všade kde sa mu naskytla
príležitosť. Počas jeho pôsobenia boli na veľkostatku títo horári: neb.
Štefan Williger v Kocinách (Kubíková), po ňom Vendel Terchovan
a keď bol tento preložený na Oshoru – Fero Kubík. V Kúre bol Lojzo
Franek, má dom vo Varíne. Na majeri bol Ludvik Slaný – ten sa zabil
pádom z petrova.
- 12 -