Page 16 - Kronika
P. 16

Zo zápiskov Bohdana Blahu
                    V krstnej matrike som Tivadar – Alojz. Druhé meno mám podľa
                 krstného otca Alojza Cvachu, ktorý spolu s manželkou Máriou An-
                 drovičovou boli krstní rodičia všetkých mojich ďalších súrodencov.
                    Alojz Cvacho bol železničný úradník, zomrel v pomerne  mladom
                 veku ako hlavný oficiál. Krstná mama zomrela omnoho neskôr, ale aj
                 tak v mladom veku (50 rokov).
                    Krstní rodičia bývali vo Varíne, mali tam veľký dom, pred ktorým
                 bola kaplnka sv. Floriána. Neďaleko od nich, za potokom, bývali Bu-
                 gáňovci a naproti nim my.
                    Napísal som na úvod štyri mená, na ktorých ja nemám ani vinu,
                 ani zásluhu. Podľa starších zvykov – a pripúšťal to aj matričný zá-
                 kon, mohlo sa deťom dávať pri krste aj viac mien. U nás, priemer-
                 ných občanov, dávali rodičia deťom obyčajne meno krstného otca
                 alebo  matky. Keď  už chceli  dať dieťaťu  iné meno, tak druhé  bolo
                 po krstnom rodičovi, čo bolo aj v mojom prípade. Meno Tivadar je
                 v maďarčine, no vo všeobecnom názvosloví je to Teodor a tak ma
                 písali aj na všetkých vojenských záznamoch, lebo po roku 1918 sa
                 maďarské  mená  uvádzali  v  novom  –  poslovenčenom  názvosloví.
                 Ku ďalšiemu menu – Bohdan – som prišiel tak, že v roku 1918, keď
                 skončila prvá svetová vojna, som chodil do Židovskej školy vo Varí-
                 ne a tam bol učiteľom istý Stern. Hoci nevedel dobre po slovensky,
                 snažil sa prispôsobiť novým pomerom. Vyhrabal niekde, že Teodor
                 – Tivadar je vlastne Bohdan a všetky vysvedčenia a neskoršie aj iné
                 osobné doklady mám podľa tohto mena.
                    Mnohokrát,  zvlášť  u  vojska,  som  mal  veľa  nepríjemností  pre
                 tento rozdiel v krstnom mene, no potom, keď som sa stal notárom,
                 som sa už vedel aj „zákonne” obhájiť a od toho času som definitívne
                 Bohdan, hoci ma volajú stále Tivadar. A to nielen rodina, ale aj bližší
                 i širší známi.
                    Je i to pravdou, že môj prvý spoluregrút, s ktorým som bol v Ko-
                 márne u bývalého 126-teho delostreleckého pluku prvýkrát, ma volá
                 vždy že – Servus Janko. To sem síce nepatrí, ale je to tak a ja mu
                 nechcem do jeho spomienok zasahovať. On mi teda vysvetlil že raz
                 na Sv. Jána (24. 6.) sme v Komárne oslavovali toto meno ako moje.
                 Možno, nepamätám sa.

                                             - 16 -
   11   12   13   14   15   16   17   18   19   20   21