Page 13 - Kronika
P. 13

Zo zápiskov Bohdana Blahu
                  Medzi otcom a horármi panoval pomerne prísny služobný režim,
               hoci mimo služby kamarátsky. Pôvodne – asi do roku 1925 – schá-
               dzali sa všetci horári v nedeľu dopoludnia v kaštieli v Krasňanoch.
               Bol tam pekne vybavený Lesný úrad. Neskôr mali tieto raporty už
               u nás vo Varíne, a to taktiež v nedeľu po omši. Tu musel každý horár
               otcovi referovať čo sa v jeho revíri za uplynulý týždeň stalo, čo robil
               a  každý musel predložiť svoju „služobnú knižku”, do ktorej si museli
               v krátkosti zapisovať dôležitejšie veci. Po raporte išli všetci v parád-
               nych lesníckych uniformách do Bučkov (predtým ku Grossovi).
                  Ľudia  v  lese  veľmi  nekradli,  lebo  otec  im  regulárne,  pomerne
               lacno, predával drevo „na asignáciu”, teda nemali príčinu kradnúť.
               Horári ľuďom v určité dni „vývozné” drevo vydali, zinkasovali peniaze
               a odviedli. Všetci horári a otec boli nielen dobrými lesnými hospo-
               dármi, ale aj výbornými poľovníkmi, rybármi a včelármi. Zveriny bolo
               v  horách plno. Citeľný pokles nastal až po druhej svetovej vojne.
                  Celý život horárov sa vyznačoval kľudom. Mali jednu malú slu-
               žobnú knižku na vedenie bežných vecí. Druhá knižka bola pracovná,
               tam viedli údaje o lesných robotníkoch a v nich vyznačovali odpraco-
               vané dni. Vtedy prácu nikto nenormoval, robotník mal pevnú dennú
               mzdu, napr. 18 korún (1 kg mäsa stál vtedy 6 - 7 korún). Horári po-
               znali dobre všetkých svojich robotníkov a tým, ktorí pracovali lepšie,
               pridali zadarmo viac dreva, prípadne finančnú prémiu. Robotníci boli
               spokojní. Boli to väčšinou drobní gazdovia, ktorí nemohli odísť natr-
               valo do práce a takto si privyrábali. Keď sa v knihe mesiac uzavrel,
               vyrátal sa zárobok a horár z  pokladne u otca dostal peniaze a vypla-
               til robotníkov. Raz za tri mesiace zobral otec všetky knižky horárov
               do Nemocenskej a vyplatil ju. Otec mal hlavnú knihu, kde mal „extra”
               každého horára, aby sa hneď dalo zistiť ako gazduje a spoločný den-
               ník, kde zapisoval bežne všetky príjmy a výdavky. Na konci roku sa
               všetko uzavrelo, vyplatil dane, schodok previedol do nového denníka
               pre  nasledujúci  rok.  Minuloročné  hospodárenie  dal  prekontrolovať
               majiteľovi (grófovi), tento po prezretí to obyčajne schválil, podpísal
               a  tak bol hospodársky rok uzavretý.
                  Keď  uznal  gróf,  obyčajne  na  návrh  otca,  dal  zamestnancom
               – horárom – novoročnú odmenu. Horári nemali veľký plat, tak okolo

                                          - 13 -
   8   9   10   11   12   13   14   15   16   17   18