Page 127 - Kronika
P. 127

Jozef Horecký spomína
               novci – Vlado, Miňo, Rudo, niekoľko ďalších a ja, všetci vyzbrojení
               kanvičkami.  Keď  sme  sa  zbierajúc  dostali  hlbšie  do  hory,  spoza
               kríkov vyskočili príslušníci Hitlerjugend a s dýkami nad hlavami sa
               približovali k nám. Boli sme obkľúčení a všetky dovtedy nazbierané
               čučoriedky nás prinútili vysypať do veľkého vedra, ktoré nosil jeden
               z Nemcov.
                  Ja som bol zo všetkých najmladší (mal som 8 rokov), zbieral som
               bokom  od  ostatných,  preto  ma  Nemci  nezaregistrovali.  Keď  som
               zbadal čo sa deje, bežal som zo Stromkov cez Pažite a Kamence
               čo mi nohy stačili a zastavil som sa až doma. V kanvičke mi ostalo
               niekoľko čučoriedok, ktoré nestačili z nej vypadnúť pri krkolomnom
               behu (moje čučoriedky Nemci neskonfiškovali).
                  Hitlerjugend (Hitlerova mládež) bola polovojenská nemecká mlá-
               dežnícka organizácia, v ktorej boli 10 – 17 roční nemeckí chlapci. Bý-
               vali v Krasnianskom kaštieli a boli vychovávaní prísnym vojenským
               drilom ako budúci elitní vojaci nemeckej armády. Občas s bubnami
               a  svojou kapelou manifestačne pochodovali po Varíne.
                  Keď sa Vilmoš dozvedel čo sa udialo v Stromkoch rozčúlil sa,
               sadol na bicykel a išiel rovno za veliteľom Nemcov do Krasnianske-
               ho kaštieľa.
                  Udalosti  v  Krasňanoch  podľa  rozprávania  Vilmoša  mali  nasle-
               dovný  priebeh:  veliteľ  dal  všetkých  nastúpiť  na  nádvorie  kaštieľa
               a museli vystúpiť tí, ktorí boli na čučoriedkach. Vraj dostali osobné
               tresty, strhol im časť dennej gáže a tieto peniaze dal Vilmošovi (ne-
               pamätám sa koľko, ale bola to zanedbateľná suma) a on ich rozdelil
               všetkým ukrivdeným. Mne bolo ľúto, že som nič nedostal.

               Kravy

                  V dávnejšej minulosti nebolo toľko obchodov so širokým sorti-
               mentom potravín, a preto najmä početnejšie rodiny museli chovať
               kravy, ošípané, hydinu atď.
                  Platilo to aj pre Blahovu rodinu, kde vraj kedysi chovali viac kráv.
               Ja si pamätám keď mali len dve, volali sa Domana a Terchovka. Boli
               to dva odlišné povahové typy: Domana odchovaná doma, kľudná

                                          - 127 -
   122   123   124   125   126   127   128   129   130   131   132