Page 129 - Kronika

Jozef Horecký spomína
mali na večeru. Na mútenie nemám dobré spomienky, lebo dosť
často to bola moja robota a ten nudný pohyb hore-dole, trvajúci dosť
dlho, mi išiel na nervy. Keď piest na zbenke pri tlaku nadol išiel ťažko
a ostal stáť v hornej polohe, nasledovalo „stĺkanie” (na zbenku sa
jemne klepalo, aby tie ľahšie frakcie, ktoré ostali na spodku, sa pre-
sunuli hore). Potom stará mama otvorila zbenku a hornú vrstvu z nej
odobrala drevenou lyžicou (to bolo maslo) čo ostalo, to bolo kyslé
mlieko. Oproti kyške som ho mal radšej, lebo tam občas plávali drob-
né granulky masla. Maslo sa vložilo do „masleničky” (drevená forma
s vnútorným kónickým tvarom, v ktorej bol vyrezaný kvet a okolo
lupienky) a z nej sa vyklopilo maslo na dienko alebo tanier. Bol to asi
1/2 kg kus masla v krásnom umeleckom prevedení.
Treba pripomenúť, že okolo kráv bolo veľa roboty, či už prípra-
va sečky (na sečkovici sa rezala zmes slamy so senom), kydanie
(čistenie od hnoja), postielanie slamou, napájanie a hlavne dojenie
(niekedy až trikrát denne), ale aj čistenie a česanie kráv. Česanie sa
robilo česákom, na ktorom sa zachytávala kravská srsť.
Cez vojnu neboli lopty, a tak sme srsť namočili do vody a postup-
ne ďalšími vrstvami vytvárali tvar gule (lopta mala pomerne dobrú
pružnosť).

Hýľ

Ako malý chlapec, žiak Ľudovej školy, som túžil mať doma spe-
vavého vtáčika. Tento sen sa mi splnil, keď raz na Vianoce som
dostal v zelenej drôtenej klietke krásneho hýľa s červeným bruš-
kom. Klietka visela v hornom gánku pri okne na stene a v jej malom
priestore z bidla na bidlo si poskakoval vtáčik. Každé ráno, keď
miestnosť ožiarili prvé slnečné lúče, prekrásne spieval a zdalo sa mi,
že radostne víta nový deň.
V jedno ráno našiel som klietku prázdnu s otvorenými dvierkami
a aj okno bolo otvorené. Vtedy sme nenašli vysvetlenie ako sa to
mohlo stať.
Po rokoch, keď som bol starší, starý otec sa mi priznal, že hýľa
do voľnej prírody vypustil on. Vysvetlil mi, že ten spev, ktorý som po-

- 129 -