Page 128 - Kronika
P. 128

Jozef Horecký spomína
                 s krásnymi rohmi (jeden smeroval hore, druhý dopredu) a s peknými
                 veľkými očami (aj dnes po šesťdesiatich rokoch si viem predstaviť
                 ten milý pohľad, keď som ju ako decko hladkal po srsti. Terchovku
                 starý otec kúpil v Terchovej a mala výbušnú povahu, často sa klala
                 s druhými kravami, čoho výsledok bol aj jeden zlomený roh (na ľavej
                 strane jej trčal pahýľ).
                    Obdivoval som vždy „inteligenciu” týchto kráv. Keď pastier Matúš
                 išiel hore ulicou plieskajúc bičom, každý majiteľ kráv vedel, že ich
                 musí odviazať a vypustiť z maštale a oni potom z jednotlivých uličiek
                 sa schádzali na hlavnú ulicu. Pastier na spiatičnej ceste dolu ulicou
                 ich hnal na pašu a pri kostole už bol početný kŕdel, ktorý smeroval
                 na Pažite. Z paše bol postup opačný, každá krava trafila do svojho
                 dvora a v maštali sme ju potom uviazali k válovu. Niekedy sa stalo,
                 že nebol nikto doma a zvieratá poslušne stáli pred maštaľou, až kým
                 neprišiel gazda.
                    Iná situácia bola, keď sa kravy „behali” a ten rozmnožovací pud
                 ich doviedol inde, vtedy sme ich museli hľadať. Museli sa odviesť
                 k obecnému býkovi, ktorého majiteľom bol Noga. Mňa k tomuto aktu
                 starý otec nechcel brať, no raz nemal kto s kravou ísť, musel som
                 ja. Viedol som ju na retiazke do Nogov. Tam na dvor majiteľ vypus-
                 til býka s minimálne trojnásobnou váhou akú mala naša krava, ten
                 sa vrhol na kravu (za výdatného povzbudzovania majiteľa) s takou
                 energiou, že som s hrôzou čakal, kedy ju prelomí.
                    Keď malo prísť na svet teľa, aj v noci chodili starí rodičia a rodi-
                 čia do maštale pozerať, či sa už krava netelí. Ráno sme obdivovali
                 malé mokré teliatko, ktoré sa ledva držalo na nohách a jeho matka
                 ho stále olizovala. Potom niekoľko dní dávala krava miesto mlieka
                 mlezivo (husté, žlté mlieko), ktosi z rodiny ho veľmi obľuboval a stále
                 naň chodil (nepamätám sa kto).
                    Mlieko a maslo boli základným druhom potravy. Na raňajky sme
                 mali sladké mlieko s chlebom, na večeru kyslé mlieko s omastenými
                 zemiakmi, alebo zemiakovou kašou, resp. kukuričnou kašou.
                    Mlieko po nadojení sa vylialo zo šechtára (nádoba na dojenie)
                 do širáňa a ten sa umiestnil v pivnici. Po skysnutí sa zvrchu zobrala
                 smotana, dala do zbenky a zmútila, ostatok bola kyška, ktorú sme

                                            - 128 -
   123   124   125   126   127   128   129   130   131   132   133