Page 128 - Kronika

Jozef Horecký spomína
s krásnymi rohmi (jeden smeroval hore, druhý dopredu) a s peknými
veľkými očami (aj dnes po šesťdesiatich rokoch si viem predstaviť
ten milý pohľad, keď som ju ako decko hladkal po srsti. Terchovku
starý otec kúpil v Terchovej a mala výbušnú povahu, často sa klala
s druhými kravami, čoho výsledok bol aj jeden zlomený roh (na ľavej
strane jej trčal pahýľ).
Obdivoval som vždy „inteligenciu” týchto kráv. Keď pastier Matúš
išiel hore ulicou plieskajúc bičom, každý majiteľ kráv vedel, že ich
musí odviazať a vypustiť z maštale a oni potom z jednotlivých uličiek
sa schádzali na hlavnú ulicu. Pastier na spiatičnej ceste dolu ulicou
ich hnal na pašu a pri kostole už bol početný kŕdel, ktorý smeroval
na Pažite. Z paše bol postup opačný, každá krava trafila do svojho
dvora a v maštali sme ju potom uviazali k válovu. Niekedy sa stalo,
že nebol nikto doma a zvieratá poslušne stáli pred maštaľou, až kým
neprišiel gazda.
Iná situácia bola, keď sa kravy „behali” a ten rozmnožovací pud
ich doviedol inde, vtedy sme ich museli hľadať. Museli sa odviesť
k obecnému býkovi, ktorého majiteľom bol Noga. Mňa k tomuto aktu
starý otec nechcel brať, no raz nemal kto s kravou ísť, musel som
ja. Viedol som ju na retiazke do Nogov. Tam na dvor majiteľ vypus-
til býka s minimálne trojnásobnou váhou akú mala naša krava, ten
sa vrhol na kravu (za výdatného povzbudzovania majiteľa) s takou
energiou, že som s hrôzou čakal, kedy ju prelomí.
Keď malo prísť na svet teľa, aj v noci chodili starí rodičia a rodi-
čia do maštale pozerať, či sa už krava netelí. Ráno sme obdivovali
malé mokré teliatko, ktoré sa ledva držalo na nohách a jeho matka
ho stále olizovala. Potom niekoľko dní dávala krava miesto mlieka
mlezivo (husté, žlté mlieko), ktosi z rodiny ho veľmi obľuboval a stále
naň chodil (nepamätám sa kto).
Mlieko a maslo boli základným druhom potravy. Na raňajky sme
mali sladké mlieko s chlebom, na večeru kyslé mlieko s omastenými
zemiakmi, alebo zemiakovou kašou, resp. kukuričnou kašou.
Mlieko po nadojení sa vylialo zo šechtára (nádoba na dojenie)
do širáňa a ten sa umiestnil v pivnici. Po skysnutí sa zvrchu zobrala
smotana, dala do zbenky a zmútila, ostatok bola kyška, ktorú sme

- 128 -