Page 338 - Kronika

Ján Košturiak spomína
pätku, účes, žiadna palička alebo iný prejav slabosti alebo staroby.
V tejto elegancii sme však neboli v súlade. „Janko, keď tak obdivuješ
Tomáša Baťu, mal by si si z neho zobrať príklad aj v obliekaní. To
bol elegantný pán, vždy v peknom obleku a vyleštených topánkach“,
hovorila mi. Keď som sa prisťahoval do Varína a začal starkú navšte-
vovať častejšie, prišla za ňou suseda a pýtala sa: „Pani Horecká, už
dávno som sa Vás chcela niečo spýtať. Čo si ten bezdomovec tak
zvykol k vám chodiť?“ Keď jej starká vysvetlila, že ten „bezdomovec“
je jej vnuk, tak sa pýtala, či som vyučený. Potvrdilo sa teda, že šaty
robia človeka.
Sedávala v kostole v ľavom poslednom rade úplne vpravo. Malo
to výhodu – nemusela chodiť na prijímanie cez celý kostol ku oltáru.
Veľmi dobre si pamätám našu poslednú spoločnú omšu – nebolo jej
dobre a ja som ju presvedčil, aby išla. Cestou domou nevládala a vy-
hlásila – ja už do kostola nepôjdem. Nechcem, aby ma ľudia videli
chorú a slabú. Bol to naozaj jej posledný deň v kostole.
Nezabudnuteľné boli jej vtipy a veselé historky, ktoré rozprávala
tak, že nám tiekli slzy. Nikdy nezabudnem na jej masku na našom
karnevale v Rosine. Obliekla sa za mafiána – na hlave čiernu pan-
čuchu, čierny rolák, za opaskom nôž a bankovky. Na benzínovej
pumpe, kde Ferino čapoval benzín budila starká so svojimi zamas-
kovanými vnučkami veľkú pozornosť.
Niekedy v 90. rokoch som ju zobral s tetou Marienou z Prešova
na prehliadku „vynovenej“ Žiliny. Chodili spolu po uličkách a spomí-
nali na staré časy. „Pamätáš Hanka? Akí sme boli vtedy mladí, keď
toto bola Hitlerova ulica?” Spomínala teta z Prešova.
Nezabudnuteľný bol jej tanec s Lolom na Katkinej svadbe. „Máte
krásne okuliare mladá pani“, lichotil jej Lolo pri tanci. Tancovala a ba-
vila sa do skorých ranných hodín a to jej ťahalo na deväťdesiat.
Ešte jedna pekná spomienka sa mi vynára na Hrnčiarsku ulicu.
Chlapi hrali mariáš a ja som im, ako vždy, ukladal na stole mince.
Slivovička z Hliníka a výhra v mariáši vylepšila náladu starému ot-
covi Gábriškovi. Zobral ma so sebou a dal mi poklad – žltú krabičku
s tigrom plnú mincí. Boli tam rôzne mince, mnohé z nich starý otec
asi dostal počas svojej práce na železničnej stanici. Tri strieborné

- 338 -