Page 339 - Kronika
P. 339
Ján Košturiak spomína
mince (s Tisom a Pribinom) však boli úplne čierne, akoby obhoreli
v peci. Asi pred piatimi rokmi som sedel vo Varíne s Milanom Freun-
denfeldom, synom holiča. Rozprával mi príhodu o svojich známych,
ktorí sa vracali z frontu, kde boli zbombardovaní. Všetko mali zniče-
né, iba v ruinách zachránili pár mincí, ktoré však boli úplne čierne.
Týmito mincami sa pokúšali platiť v Žiline na stanici a môj starý otec
sa nad nimi zľutoval. Príbeh čiernych mincí sa pre mňa uzatvoril po
40 rokoch.
Dalo by sa rozprávať hodiny o našej starkej, ale žiadne rozprá-
vanie nemôže byť také ľudské, úprimné a láskavé ako bola ona.
Posledné slová, ktoré som od nej počul, boli: „Ahojte a zajtra sa
zastavte“. Zastavili sme sa, asi 10 minút po tom, ako vydýchla napo-
sledy o tretej popoludní ako Kristus. Láskavo sa usmievala, tak ako
celý svoj život.
Na Lolovej chate “Pod Jedľovinou“
V okne zľava: Anna a Helenka Horecké, Danka Blahová, Gabika Košturiaková
dole: Fero, Lolo, Vilo Blaha, Janko Košturiak ml., otec Jana Košturiaka st.
Jano Blaha, Jano Košturiak st., Gabriš Horecký
- 339 -
