Page 337 - Kronika

Ján Košturiak spomína
Keď sa narodil Rudo, dala mu meno František. Po návrate
domov jej suseda dohovárala, aby mu zmenila meno – vraj všetci
Ferovia pijú. A tak sa Rudo síce volal Rudo, ale to, že si rád vypil
mu už žiaľ zostalo. Aj najmladšia Eňa jej narobila starosti – ako die-
ťa dostala ťažkú chorobu, starká ju vlakom odviezla do martinskej
nemocnice a nechala ju tam v „beznádejnom“ stave. Ako zázrakom
sa dieťa po týždni vyliečilo. Malý Jojo zase odpadával na zem a bolo
podozrenie na padúcnicu. Starká sa objednala u známeho detského
lekára v Trenčíne. Keď tam docestovala, pred domom doktora stál
dlhý rad ľudí. Vyšla sestrička a hovorí: „Pán doktor už končí, musíte
prísť zajtra. Je tu však jedna pani z Varína a tú ešte zoberie“. „Vďa-
ka Pánu Bohu“, vydýchla si starká. Po vyšetrení malého Joja doktor
hovorí: „Milá pani, vedia čo? Nájdite ohybnú halúzku a keď chlapec
znovu odpadne, treba mu nahádzať po riti. Je presmradený a nemá
žiadnu padúcnicu“. Liečba zabrala, malý Jojo odvtedy neodpadol.
Trápenie s Gabikou, mojou mamou, ma nenapadá, tak poviem
trápenie so mnou. Podľa svojho najväčšieho vzoru – Ruda, som si
pripravil chrániče na kolená ako riadny futbalový brankár a keď sa
ľudia vracali z práce išiel som čakať na Hrnčiarsku ulicu moju mamu
a starkú. Keď ma videli hneď ma brali do domu a dávali mi „chrániče“
dole. Veľké gázové dámske vložky boli v tom čase asi úzky profil...
Starká vedela veľmi dobre nakupovať – pamätala si dátumy
sviatkov svojich vnúčat a pravnúčat a aj zo svojho skromného dô-
chodku vždy vedela nakúpiť také darčeky, ktoré urobili veľkú radosť.
Jej obľúbenými darčekmi boli rakety a rôzne výbušniny, ktorými pra-
videlne na Vianoce zásobovala svoje pravnúčatá. Pred jej posledný-
mi Vianocami som ju viezol z bratislavskej nemocnice do Žiliny. Bolo
pár dní do Vianoc a starká hovorí: „Pre svoju chorobu som nestihla
nakúpiť darčeky, čo teraz?“ Nuž čo, išiel som do Tesca a nakúpil
som veľkú krabicu najrôznejších rakiet, delobuchov a ohňostrojov.
Keď sa ma predavačka v stánku pýtala, pre koho to je, vysvetľoval
som, že pre vyše 90 ročnú starkú a všetci kupujúci v rade sa zabá-
vali. Najviac sa však zabávala starká, ktorá tak rada robila radosť
druhým.
Bola to dáma – vždy chodila upravená, topánky na vysokom pod-

- 337 -