Page 341 - Kronika

Pavol Palčovič spomína
boj o prežitie. Spadnúť na zem, to by bol koniec. Výzvy na odchod
sa opakovali. Tí, čo to skúsili, sa ako prví dostali pod obušky zástan-
cov moci. Bili ich, sácali na zem, kopali a nevládnych hádzali do áut.
Utiecť nebolo kde. Len niekoľkí mali šťastie a podarilo sa im skryť
v bytoch. Trvalo to celú mrazivú noc. Pohľad na dobitých sediacich
študentov s kvetmi v rukách bol nezabudnuteľný. Ešte na druhý deň
boli na cestách a chodníkoch krvavé stopy.
Po vyhlásení týždňového štrajku sme sa presťahovali do hlavného
stanu na Anatomický ústav. Tam sme písali prehlásenia, kopírovali
ich na tisícky a potom s batohami na chrbte v starých autách (ja som
bol na Oldsite) sme boli rozposlaní po celých Čechách, po mestách aj
dedinách. Letáky sme tlačili vo dne i v noci. Večer nám spestroval pro-
fesorský „Dixilend“, ktorý hral jazz až do ranných hodín. Takto sa vy-
striedali mnohí umelci. Veľmi ma oslovili aktuálne piesne Nohavicove.
Najväčší zážitok sme všetci mali z návštevy kardinála Tomáška, ktorý
nám podpísal naše prehlásenia a vydal aj prehlásenie on sám. Citu-
jem: „jsme s vámi, přátelé, kteří voláte po spravedlnosti pro všechny.
S díkem a úctou se obracím zvláště k obětem surového násilí. O vás
platí Kristovo slovo „Blaze těm, kdo hladovějí a žízni pro spravedlnost,
neboť oni budou nasyceni.“ Požadavek potrestání vinníku je spra-
vedlivý. Jen prosím, abyste dále šli cestou nenásilí. Bojujte za dobro,
dobrými prostředky. V této osudové hodině našich dějin nesmí zustat
stranou nikdo z nás. Pozvedněte hlas v jednotě Čechy, Slováky, věříci
i nevěříci. Právo na víru a svoboda je nedělitelné. S pomocí Boží, osu-
dy naše jsou v našich rukou.”

František kardinál Tomášek

Po jednom telefonáte s rodičmi, v ktorom mi mama dokazovala,
že sa v Prahe nič nedeje, všetko je len propaganda, som sa presved-
čil, že letáky sú potrebné hlavne u nás na Slovensku. Požiadal som
zmenu trasy a docestoval som domov s plnými ruksakmi letákov.
Hoci sa naši veľmi báli, pribral som do partie brata Petra a nášho
psa Mondyho (Mondy bol slovenský ovčiarsky pes, mimoriadne veľ-
ký, biely, v noci dobre identifikovateľný) a spoločne sme lepili a roz-

- 341 -