Page 56 - Kronika

Vlado Kapasný spomína
MUDr. Vlado Kapasný, nar. 10. 1. 1931. Je
synom Marišky a Martina Kapasného. Detstvo
i mladosť prežil vo Varíne. Ukončil Lekársku
fakultu. Pracoval ako lekár v Rajeckých Tepli-
ciach, kde žije dodnes. S manželkou Hermínou
majú dve deti Alenu, Martina a troch vnukov
Petra, Martina a Juraja.

Spomienky

V roku 1954, niekedy na jar, prišiel som do rodnej dediny, veľkej
obce Varín rozlúčiť sa s dedom, starým apom Františkom Blahom.
Ležal bezvládny a nezdalo sa, že by sa mohol vyliečiť. Už sa ne-
pamätám, ako som sa to dozvedel. Či mi napísali, či som prišiel
náhodne, alebo ma zavolal inštinkt, ktorý spája blízkych príbuzných.
Do Blahov som prišiel práve vtedy, keď od nich odchádzal pán dok-
tor Kostolný, varínsky obvodný lekár. Teta Hanka Horecká, ktorá
stála s niekoľkými domácimi „na gánku“ - v malej predsienke za
hlavným vchodom, mi pošepkala, že pán doktor už nedáva starému
apovi žiadnu nádej na vyliečenie. Vyšetril ho, potom sa ho spýtal či
mu ešte chutí fajka. S námahou agonizujúceho človeka odpovedal
záporne. Potom tete pán doktor potichu povedal: „čakajte to najhor-
šie“. Hľa, správne a isto stanovená prognóza podľa fajky. Odvtedy
starého apu Blahu navštevujeme už len na cintoríne vo Varíne, kde
odpočívajú aj so starou mamou Sidóniou, rodenou Androvičovou,
ktorá ho prežila o 14 rokov.
Druhý dedo, otcov otec - starý apa Imrich Kapasný zomrel o 10
rokov skôr. Koncom 2. svetovej vojny, bol dlhšie v ťažkom zdravot-
nom stave, v agonálnych stavoch halucinoval a veľmi kričal. Vtedy,
na konci vojny bolo vyhlásené štatárium. Nikto nesmel od večera do
rána vychádzať z domu na ulicu, okná museli byť zatemnené, hoci
sa svietilo len petrolejovými lampami. Patrolujúci nemeckí vojaci
nám búchali na dvere a okná kolbami (pažbami) pušiek, keď počuli
krik starého otca. „Ruhe ! Wir verdnen schüssen!“ Naša mama ich
cez pootvorené dvere chlácholila ako mohla. Našťastie to boli už

- 56 -