Page 13 - Večerné rozprávky 1.

býva. Musím zistiť, kto v nej je. A pýta sa: „Ktože to, ktože to v
rukavičke býva?“ A prekvapene počúva: „Ja, myška Hrabalka,
žabuška Kvakuška, ježko Pich-pich, zajačik Ušiačik a ty si kto?”
„Ja som medveď Mrmloš, pustite ma dnu aspoň jednou labkou!”
– prosíka medveď. „Nuž čo, tak poď!“ – ozve sa z rukavičky. „Ale
miesta tu už je ozaj málo!“ Medveď sa pokúša vopchať svoju lab-
ku do rukavičky, ale rukavička to už nevydrží a praskne, roztrhne
sa. Vypadnú z nej všetky zvieratká a váľajú sa v sypkom snehu
a je im veselo. Smejú sa: myška tenučko Hi-hi-hi, žabka He-he-
-he, ježko Hm, Hm, Hm, zajačik Ha-ha-ha a nad všetkými vyniká
hrubý hlas medveďa Mrmloša – Hó-hó-hó. Ich smiech prerušilo
psie havkanie Hav-hav-hav. To sa blížil dedkov pes, ktorý hľadal
stratenú rukavičku. Našiel ju, ale udivene nad ňou krútil hlavou.
Do jeho psieho mozgu sa akosi nechcelo vpratať, že z jednej
rukavičky je rukavičiek viac. Všetky vzal do papule a doniesol
dedkovi. Dedko sa zasmial a už vo dverách volal na babku, že
jej nesie robotu.
Babka vzala ihlu a niť a pri šití vnučkám rozprávala rozprávku
o zvieratkách a dedkovej rukavičke.

Dobrú noc !

- 12 - - 13 -