Page 33 - Večerné rozprávky 2
P. 33

HRIEŠNA RUKA


               Danko  bol  dobrý  chlapček,  len  niekedy  veľmi  tvrdohlavý.
           Raz išiel do mesta s mamičkou a zastavili sa pred obchodom
           s hračkami. Danko vyvaľoval na hračky očká, až zbadal pestro
           pomaľovanú píšťalku a hneď ju chcel. „Nemôžem ti ju kúpiť, je
           pomaľovaná a keby si si ju dal do úst, farba by sa rozpustila a
           ochorel by si!“ - vysvetľovala mamička.
               Ale Danko nebol prístupný vysvetleniam. On píšťalku chcel
           za každú cenu. Najprv prosil, potom kričal a napokon sa hodil
           na zem a kopal nohami. Mamička sa k nemu zohla a chcela ho
           zdvihnúť. Danko ju zlostne udrel rukou po tvári. „Čo to robíš?!
           Ty nevieš, že udrieť mamičku je najväčší hriech?!“ Danko vzdo-
           rovito hodil hlavou, zdvihol sa a išiel domov. Večer ho mamička
           uložila do postieľky, ale nedala mu ani bozk na dobrú noc, ani
           mu neporozprávala rozprávku a smutná odišla. Dankovi to prišlo
           ľúto, dlho plakal až v plači zaspal.
               Ale čo to? Snívalo sa mu, že sa zobudil a s hrôzou zistil, že
           ruka, ktorou udrel mamičku je preč. Hľadal ju v izbe, potom pri
           okne, ale miesto ruky tam ležala jeho ponožka a na šnúre visela
           rukavička. Pozrel sa na mesiačik a zdalo sa mu, že ho volá. Vy-
           stúpil na okno a začal sa vznášať do výšky. Nad oblakmi zbadal
           prekrásne svetlo a bránu, pri ktorej stál svätý Peter. Otvoril bránu
           a Danko vošiel dnu. Ozývala sa krásna hudba a nebo bolo plné
           anjelov. Jeden z nich zdvihol Dankovu ruku a všetkým ju ukázal.
           „Toto je ruka chlapčeka, ktorou udrel svoju mamičku. Aký trest si
           zaslúži?“ Pán Boh sa spýtal: „Je tu niekto, kto obháji túto ruku?“
           Všetci ticho stáli a Pán Boh pokračoval: „Archanjel Gabriel, pri-
           nes rozpálené železo a prilož ho na ruku!“ Danko začal plakať
           a kričať. „Nechcem, aby mi spálili ruku, nechcem, prosím, pro-
           sím...“ Vtedy z radu vystúpil anjel s podobou jeho mamičky, kľa-
           kol si pred trónom božím a prosil o odpustenie. Ponúkol sa, že on
           podstúpi tento trest. Archanjel Gabriel zobral rozpálené železo a
           priložil ho mamičke na ruku. Miesto spálenia však na ruke vy-
           kvitla voňavá červená ruža. Gabriel mamičku pobozkal na čelo.
                                         - 32 -                                                                              - 33 -
   28   29   30   31   32   33   34   35   36   37   38